10. 4. 2002
Rozzúrený dav chcel obsadiť televíziu a vešať premiéraVčera sa pred Úradom vlády SR zhromaždil dav asi osemsto prevažne starších občanov, ktorí prišli o svoje peniaze pri krachu nebankových inštitúcií. Ich hnev smeroval proti vláde ktorá nielen že nezabránila na rozdiel od českých orgánov včas v činnosti podvodníkom, ale hlavne nehodlá obete odškodniť. Zaujímavé a pre vládnu garnitúru veľmi nepríjemné boli však niektoré vyústenia rozhorčenia poškodených, ktoré premiérovi Dzurindovi a jeho garnitúre museli zaťať do živého, keďže poukázali na veľmi silné indície, že tiež nemá celkom čisté ruky. Veľké nasadené policajné sily a ich zásahy, tiež niečo naznačujú.
|
"Dzurindu a Mikloša obesiť !" Takéto a podobné želania všetkého dobrého, adresoval včera zástup občanov prvému mužovi vlády SR a jeho ekonomickému vicepremiérovi. Ulice okolo Úradu vlády SR boli zaplnené nielen bežnou poriadkovou políciou, ale aj špeciálnou zásahovou jednotkou a dokonca kavalériou. Jediný rozdiel od dajme tomu Belfastu predstavovalo, že miesto Molotovových koktailov lietali iba vajíčka a hrudy hliny. Proste "instantná" ukážka toho, čoho sa politici odjakživa najviac obávajú. Rozruch zavinilo vládne uznesenie, ktoré s konečnou platnosťou vzalo podvedeným klientom nebankových inštitúcií nádej na aspoň čiastkové štátne odškodnenie. Poslednou kvapkou bolo nedávne položenie sa posledného prežívanjúceho, "zázračné" úroky sľubujúceho subjektu, košickej firmy SaS. Nechceme na tomto mieste opakovať už neraz podrobne rozobraté argumenty z oboch brehov. Teda či bolo riziko osobnou vecou každého spoločníka týchto de facto pyramídových hier, alebo viac platí argument, že občan, zväčša samozrejme investorský laik, práve preto platí dane, aby ho štátni odborníci v práve a ekonomike vhodnou legislatívou ochránili proti zlodejom. Každý má kus svojej pravdy, lenže tvrdým postojom "nedáme nič" sa vládna garnitúra úplne zbavila zodpovednosti - vrátane politickej - čo rozhodne nemožno bezo zvyšku akceptovať. Najnepríjemnejší bol ale včera pre dzurindistov dozaista nakoniec neuskutočnený nápad, ktorý skrsol v rozhnevanom dave, aby sa vybrali obsadiť budovu slovenskej spravodajskej televízie TA 3, "ktorá je naša, lebo sme ju my zaplatili". Tu trafili protestujúci klinec po hlavičke. Narážali na krajne podozrivé finančné machinácie okolo vzniku tejto televízie, kedy jeden z hlavných "vysávateľov" peňazí od dôverčivcov, spoločnosť Horizont Vladimíra Fruniho, podpísala s TA 3 už pred jej vznikom podivuhodnú zmluvu na takmer dvesto miliónov korún. Je treba veru do neba volajúcu dávku bezočivosti, s akou riaditeľ televízie, bývalý Dzurindov hovorca Martin Lengyel, označuje zmluvu "štandardnú". Bolo by snom každého vysielateľa mať zákazníka na reklamu, ktorý by si ju zaplatil v hotovosti na roky dopredu, dokonca s výslovnou klauzulou v zmluve, že čiastka nie je vratná ani pri neodvysielaní reklamy ! Ak ku tomu prirátame rad ďalších indícií, napr. v podstate utajeného hlavného zahraničného investora TA 3, ktorý nemá ani len vlastnú internetovú stránku, nevyhnutne dochádzame ku záveru, že pod povrchom je niečo riadne hnilého. A tentoraz všetko ukazuje na nečisté ruky práve tých, ktorí "pravicovo" rozhodli poškodeným nedať žiadnu náhradu. Už len ako kyslý bonbónik celej včerajšej akcie spomeňme, že podľa slov piatich delegátov poškodených, ktorí boli vpustení do budovy ÚV, im polícia odobrala občianske preukazy s tým, že ich činí zodpovednými za správanie sa všetkých demonštrantov. Tento údaj novinári overiť nemohli - ale na vlastné oči videli, ako policajt odobral bezdôvodne legitimáciu jednému človeku spoza zátarasov. Nič proti pravicovosti a hľadaniu osobnej zodpovednosti každého za vlastné činy. Vecou celkom inou však je, ak takáto rétorika z úst politikov je zneužívaná na vytváranie dymovej clony pre zakrytie vlastných kšeftov, ktoré neznesú denné svetlo. |