Naozaj nevieme, z čoho čerpá expredseda KDH optimizmus, s ktorým údajne hodlá po Rudolfovi Schusterovi kandidovať za prezidenta SR. Volič totiž bude odvíjať svoje sympatie napríklad z toho, že v Košiciach trvá rozvod minimálne pol roka, kým vôbec príde ku prvému pojednávaniu, tunajšie sudkyne keď majú rozhodnúť o finančnom podvodníkovi zo skrachovaneného pyramídového nebankového subjektu, sú "na zlosť" náhodou práve na jarnej dovolenke, atď. Že je situácia v justícii doslova hnilá, musel nahlas povedať dokonca aj tradičný nosič "dobrých správ", Mikuláš Dzurinda. V debate so študentmi poznamenal, že s nezávislosťou súdov sme to asi trocha prehnali a že s tým bude treba niečo robiť ešte v tomto volebnom období.

Aj tu neostáva než žasnúť nad vodnatosťou výrokov predsedu vlády. Niežeby neplakal dobre, ide však o to, či na správnom hrobe. Aj najhlúpejší záhradkár vie, že ak nezačne burinu trhať od koreňa, vynakladá v podstate zbytočnú drinu. V čase keď terajšia koalícia disponovala bezpečnou ústavnou väčšinou, bola možnosť justičný Augiášov chliev vyčistiť. Príkladov z postkomunistických krajín je dosť. Vo viacerých z nich sa po páde komunizmu uskutočnila totálna personálna obmena sudcov. U nás žiaľ nebola príslovečná "politická vôľa" ani na zavedenie účinnej vnútrorezortnej kontroly. Podľa zasvätených došli veci tak ďaleko, že na súdoch vznikli celé previazané reťazce korupcie. Vládny papierový tromf, takzvaní agenti - provokatéri, sú ozaj iba papierovým tigrom. Dnes keď prídete za sudcom s hrubou obálkou, s najväčšou pravdepodobnosťou vás vyhodí, lebo nemá príslušnú referenciu. Tú dostáva od ďalších článkov v advokácii, na prokuratúre, či polícii.

Samozrejme že po vyslovení týchto verejných tajomstiev zainteresovaní "lezú z kože" v urazenosti a žiadajú dôkazy. Drzé čelo si môžu dovoliť, pretože v ich zomknutých radoch - česť výnimkám - sa medzera nájde len veľmi zriedkakedy. Pokúsiť sa narušiť vzniknuté bratstvá zvonku, nesystémovými prostriedkami, končí obyčajne tak trápnym fiaskom, ako nedávny prípad žilinského sudcu. Ten bol vyhodený za nepodanie majetkového priznania. Keďže však zákon vtedy túto povinnosť neukladal a J. Čarnogurský ju uložil pracovníkom len formou interného predpisu, sudca samozrejme vyhral a s najväčšou pravdepodobnosťou ešte dostane od štátu mnohomiliónové odškodné za utrpenú "morálnu ujmu". Prvotný účel, zdokumentovať odkiaľ vzal svoj majetok, nielenže nie je naplnený, ale naopak, všetci čo majú za ušami vidia, že bezočivosť sa u nás - vypláca. Za Dzurindu minimálne rovnako, ako pred ním.