Orbán, Fico, Le Penová -- noví ideoví lídri l'avice

18. 8. 2014 / Juraj Mesík

Ako sa vytúžený "čistý" svet katolíckeho konzervatívca Čarnogurského stal politickým programom našej "autentickej ľavice"? Vášne rozpútané revolúciou na Ukrajine, okupáciou Krymu a agresiou na Donbase ukazujú, že časť slovenskej a českej verejnosti prekonala pozoruhodný mentálny posun. Z časti kritikov jednotlivých amerických politík a systémových odporcov USA sa stali vášniví podporovatelia všetkého, čo je namierené proti Američanom. Hrdinom tejto časti verejnosti sa po invázii na Krym stal Putin a jeho Rusko chrabro bojujúce proti temnému americkému imperializmu.

Je ľahké rozumieť frustrácii mnohých Európanov z USA: v posledných rokoch urobili Američania viacero vážnych chýb, či už šlo o vojnu v Iraku alebo o sabotovanie klimatickej konferencie v Kodani. Demokracia vnútri USA je v hlbokej kríze a Američanov určite jesto za čo kritizovať. Slepé nadšenie časti ľavičiarov pre Putinovo Rusko je však ešte väčším zlyhaním kritického uvažovania ako nevidieť chyby Američanov. Klásť historické viny  a zločiny Ruska na jednu rovinu s vinami a zločinmi USA si žiada extrémne selektívny výber dejinných faktov.

Rusov netreba považovať za stelesnenie zla a netreba sa ich báť -- rovnaký nezmysel je ale upínať k nim akékoľvek nádeje. Rusi tak ako iné národy prispeli do dejín výraznými umelcami a vedcami, ale čo dobrého v dejinách vzišlo z ruskej spoločnosti ako celku ešte len treba objaviť. Ak ešte v 19. storočí mohla časť našich buditeľov básniť o "velikom tom dubisku", už Masaryk o Rusku vedel dosť veľa na to, aby anti-germánsky a anti-maďarsky motivované romantické blúznenie o slovanskej vzájomnosti a Rusoch tlmil. Počas celej ruskej histórie bolo len málo momentov, keď Rusi neboli na reakčnej strane dejín. Súčasnosť nie je výnimkou.

Realita je neúprosná. Rusko nie je ani čistou, ani spravodlivou, ani alternatívou. Porovnania ktoré kladú USA a Rusko na jednu úroveň cielene zavádzajú. Okrem (prevažne) európskeho pôvodu obyvateľstva oboch krajín, ich veľkej rozlohy a veľkých arzenálov zbraní sa obe krajiny vo väčšine ohľadov zásadne líšia.

Spojené štáty vznikli ako republika usilujúca o vytvorenie lepšieho sveta ako bol ten v Európe, odkiaľ prišli generácie ich zakladateľov a budovateľov. Vzdialenosť od Európy umožňovala Spojeným štátom až do začiatku 20. storočia žiť zväčša v blaženej izolácii od európskej politiky, jej konfliktov či koloniálnych výbojov. Napriek tomu Spojené štáty v 20. storočí tri krát zachraňovali Európe zadok. Vstupom do Prvej svetovej vojny ukončili prvé európske hekatomby, počas Druhej svetovej vojny dodávkami zbraní, surovín a potravín najprv zachránili pred porážkou Britov a -- netreba na to zabúdať -- aj Rusov a potom americké expedičné sily oslobodili západnú, južnú a časť strednej Európy. Konečne v druhej polovici 20. storočia pomohli Európu postaviť z ruín vojny a ochránili ju pred vojenskou hrozbou ruského imperializmu zahaleného do krvavej zástavy s hviezdou.

Ruský štát po celú históriu fungoval ako zaostalá periféria Európy a veľké väzenie Rusov a  podrobených národov. Nevoľníctvo zrušil až po prehratej Krymskej vojne v roku 1861 ako posledná európska krajina a ešte do 20. storočia vstupovalo Rusko ako v podstate feudálny štát. V 20. storočí samoderžavie cárov nahradilo samoderžavie Lenina, Stalina, politbyra komunistickej strany a dnes agenta KGB Vladimíra Putina. Vysvetlivka pre mladších KGB (Komitet gosudarstvennoj bezopasnosti -- Výbor vnútornej bezpečnosti) bol priamou odnožou NKVD (Narodnyj komisariat vnutrennych del -- Ľudový komisariát vnútorných vecí). NKVD bola inštitúcia, ktorá vyvraždila milióny z 30 až 40 miliónov Rusov, Ukrajincov a ďalších obyvateľov ZSSR ktorých zabila sovietska diktatúra a  viac ako 20 miliónov ich poslala do táborov súostrovia Gulag.

Ani dejiny USA nie sú bez svojich temných momentov. Spojené štáty prežili obdobie McCarthyizmu, viedli morálne pochybné intervencie a vojny vo viacerých krajinách (v nedávnej minulosti stojí za osobitnú zmienku invázia do Iraku), počas druhej svetovej vojny v obavách o bezpečnosť internovali svojich občanov japonského pôvodu a dlhodobo diskriminovali čiernych Američanov. Ani raz v 20. storočí však cieľavedome masovo nevyvražďovali svojich a ani cudzích občanov ako to robili Rusi (hladomor na Ukrajine a v Rusku, Gulag, Katyň, masové deportácie Tatárov, Čečenov, Estóncov a ďalších -- aby sme spomenuli len niekoľko málo prípadov), nebombardovali mestá svojich spojencov (Budapešť 1956), ani vlastné (Groznyj 1994,1995, 1999-2000), ani neprepadli a neokupovali krajiny svojich spojencov (Československo 1968). Akokoľvek kritickí môžeme byť voči fungovaniu americkej demokracie, Amerika nikdy nebola feudálnym samoderžavím -- naopak, pre generácie Európanov a celý zvyšok sveta bola a stále je krajinou slobody a príležitostí. Americká sloboda má ďaleko k dokonalosti, ale Američania o občianske slobody a rovnoprávnosť občanov pred zákonom vždy usilovali (v prípade čierneho obyvateľstva s poľutovaniahodným historickým meškaním a za cenu krvavej občianskej vojny) a v mnohom boli inšpiráciou a oporou slobodomyseľným ľuďom v Európe.

Vie to väčšina ľudí na tejto planéte: nie je náhodou, že USA sú dodnes magnetom ľudí hľadajúcich slobodu a sebarealizáciu. To sa o Rusku povedať nikdy nedalo a ani dnes nedá. Napriek obrovskej krajine a prírodnému bohatstvu Rusko nedokázalo dať slobodu, dôstojnosť a prosperitu ani Rusom, ani iným národom. Okrem surovej ropy a plynu historicky najúspešnejší ruský vývozný produkt boli červená diktatúra, vodka a lacné kalašnikovy.

Očakávanie, že z ruského "robenia protiváhy" strašidelným Spojeným štátom môže vzísť pre svet čokoľvek dobré je znakom vážnej kognitívnej dizonancie. Podporovať ruskú anexiu Krymu a ozbrojenú agresiu Ruska vo východnej Ukrajine s predstavou, že to je zápas o vysnívaný lepší svet je to isté ako hlásať liečbu rakoviny vysokými dávkami kyanidu. Akýkoľvek vojenský úspech Ruska by vysnívaný multipolárny svet obohatil len o pól, ktorého ľudskoprávne, demokratické, kultúrne a ďalšie kvality by boli hlboko pod kvalitami, ktoré dnes ľudstvu poskytuje "unipolárny" svet s dominujúcou euro-americkou civilizáciou. Časť našich "Putinovcov" to nevidí pre hlboké zatmenie súdnosti. Druhá sa zdá byť priamo či nepriamo závislá na rubľoch. Vyberte si, čo je lepšie.

Další články autora:

ZDE

Vytisknout