Mantinely oficiálneho politického diskurzu vo vzťahu k Rusku

16. 4. 2014 / Karol Krpala

Je zaujímavé, do akého rámca sa počas krízy na Ukrajine podarilo umiestniť český verejný politický diskurz, pokiaľ ide o názory vo vzťahu k Rusku a Rusom.

Krajne oficiálny pól korešponduje s názorom jednej nemenovanej českej univerzity. Podľa nej by nemalo byť umožnené študovať na českej univerzite ruským poslucháčom. Jednoducho preto, lebo sú Rusi a ruská vláda si teraz nerozumie s vládami niektorých západných štátov. Z pohľadu tohto názoru je zrejme iba "logické", že sankcionovaním študentov z Ruska si univerzita plní svoj záväzok sťažovať život tejto, asi už "nepriateľskej" krajine.

Na druhom póle škály oficiálne ešte ako-tak prijateľných názorov sa nachádza mienka Karla Dolejšího z Britských listov. Podľa neho nie je celkom v poriadku, ak sa politické nezhody medzi vládami riešia na študentoch. Zároveň však uznáva, že nie je nič divného na tom, ak by ich najprv mala preveriť kontrarozviedka. Či náhodou nie sú agenti Moskvy ktorá by ich činnosť mohla takto maskovať. Ako prízvukuje, môže ísť predsa o Rusa, ktorý je voči ruskej vláde kritický, teda má podobný názor ako vlády niektorých západných štátov. Tento politický názor zrejme súvisí s možnosťou Rusa študovať v Čechách, inak neviem, prečo ho Dolejší v danom kontexte spomína. Neuvádza však, či to má zistiť spomínaná kontrarozviedka, alebo bude stačiť vyplniť dotazník a dať čestné prehlásenie.

Ak by sme sa dôsledne držali logiky Karla Dolejšího, no postupovali politicky nestranne, tak popri študentoch s ruským štátnym občianstvom je tu viacero ďalších kandidátov z radov zahraničných študentov, ktorých by mala preverovať kontrarozviedka. Na čele s tými, ktorí majú občianstvo nášho aktuálneho najväčšieho spojenca a ochrancu. Je to i americká tajná služba, u ktorej sa opakovane preukázalo využívanie novinárov, študentov, alebo dokonca i akademikov pre spravodajské účely.

Pritom paradoxne, ako uviedli viacerí americkí predstavitelia spravodajskej sféry, určité aktivity ktoré prv táto služba vykonávala pokútnym spôsobom, od 90. rokov 20. storočia na území niektorých štátov realizujú legálne a so súhlasom im naklonených politických režimov, organizácie tamojšej oficiálnej občianskej spoločnosti, financované z amerického štátneho rozpočtu. Predstava, že by slovenský alebo český mediálny a politický priestor "okupovali" deklarované občianske združenia a think-tanky financované Moskvou, sa však javí ako blud. Tým viac, predstava, že by boli organizačne a personálne poprepájané s hlavnými médiami a establišmentovými stranami. Musíme mať preto jasný názor na to, kto je ten "dobrý" a kto ten "zlý", aby sme v takýchto podmienkach vedeli zúžiť hrozbu ideologickej či inej diverzie na jeden štát, prípadne na jednu svetovú stranu. A začať preverovať politickú spoľahlivosť vybranej skupiny zahraničných študentov. Podľa možností kontrarozviedkou.

Ťažko povedať, či je pre zahraničného študenta lákavejšia predstava zamedzenia vstupu na vysokú školu, alebo previerok zo strany kontrarozviedky. Avšak asi je z jeho pohľadu lepšie krajinu s takto vymedzenými mantinelmi politického diskurzu, obísť zďaleka.

Vytisknout

Obsah vydání | Čtvrtek 17.4. 2014