6. 11. 2003
Hanbil som saMinulý týždeň sa medzi 27. a 29. októbrom v Bratislave konal 2. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie o informačnej spoločnosti Information Society and Public Administration (ITAPA 2003). Už dva roky sa aktívne venujem štúdiu informačnej spoločnosti, preto som sa naozaj tešil. Na Slovensku to s rozvojom informačných a komunikačných technológií vyzerá biedne, tajne som však dúfal, že naša vláda to s ich rozvojom začala konečne myslieť vážne. |
Podujatie samotné bolo skutočne vynikajúce. Počas troch dní odznelo množstvo mimoriadne kvalitných prezentácií renomovaných odborníkov z celého sveta. Boli to zástupcovia nielen verejného sektora, ale i svetových gigantov ako IBM, Hewlett Packard, Sun Microsystems, Oracle... slovom, jedinečná príležitosť získať množstvo skúseností pre rozvoj informačnej spoločnosti na Slovensku. Zaujímavé boli prezentácie Českej republiky, Slovinska, Maďarska, Estónska a Poľska. Tieto krajiny mali niečo spoločné -- nielenže o informačnej spoločnosti hovoria, ale najmä konajú! Vytvorili samostatné "ministerstvá pre informatizáciu" a pripravili vlastné "národné stratégie rozvoja informačnej spoločnosti". Ich dôsledná implementácia im už začala prinášať prvé výsledky. Nasledovala studená sprcha -- prezentácia Slovenska. Nielenže u nás doteraz neexistuje ministerstvo pre informatizáciu, ale ako sme sa dozvedeli, jeho vytvorenie sa očakáva v tom lepšom prípade až o dva-tri roky. Inými slovami, naša vláda má o to taký veľký záujem, že túto úlohu radšej prenechá novej vláde v budúcom volebnom období... Existuje síce odbor pre informatizáciu spoločnosti na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií (má šesť ľudí), podobný odbor na ministerstve vnútra, dokonca máme i Radu vlády pre informatiku, doteraz však neboli schopné vytvoriť ani to najzákladnejšie: Národnú stratégiu rozvoja informačnej spoločnosti na Slovensku. Chýba ucelená predstava o tom, čo chceme robiť, neexistuje vhodná legislatíva, nie sú definované problémy, preto logicky nemôže existovať ani postup ich riešenia. Často opakovaný argument "nie sú peniaze" však v prípade porovnávania SR s našimi susedmi neobstojí. Hospodársky (výškou HDP na obyvateľa) síce rovnako chudobné, ale populačne oveľa menšie Estónsko má napríklad na internet pripojených 100 percent škôl, 100 percent knižníc, 729 verejných terminálov s prístupom na internet (90 % z nich je navyše zadarmo). A Slovensko? Máme pripojených 44 percent škôl a 2 percentá (!) knižníc, ba čo viac, až 5(!) verejných terminálov s prístupom na internet. Poviem vám, v tej chvíli som sa hanbil... Ako dokázali Slovinsko, Estónsko a Česko, napriek rovnako nepriaznivej hospodárskej situácii, urobiť taký obrovský pokrok v šírení informačných technológií? Na to mohla odpovedať práve táto konferencia. Skúsenosti jednotlivých krajín sa na nás valili zo všetkých strán, stačilo natiahnuť ruku... Najkompetentnejší predstavitelia slovenskej vlády však na prednáškach často chýbali, prípadne sa nechali zastúpiť. Je to nesmierna škoda. Nielen pre nich, ale pre Slovensko. Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO |