Ruská propaganda a európske hodnoty

4. 11. 2016

V júli tohto roku boli vo Veľkej Británii zverejnené výsledky vyšetrovania o pozadí vojenského útoku koalície vedenej USA na Irak. Podľa dokumentu intervencia nemala dostatočný právny základ, spravodajské informácie boli pre verejnosť interpretované účelovo a informácie o existencii ZHN neboli adekvátne overené. Taktiež neboli vyčerpané všetky mierové riešenia konfliktu.

Na jeseň, opäť v Británii, boli zverejnené výsledky vyšetrovania o intervencii v Líbyi. Vyšetrovanie ukázalo, že rozhodnutie o intervencii nebolo dostatočne podložené. Pôvodný zámer ochrany civilistov sa posunul k zmene režimu a nebola doriešená problematika podpory a formovania Líbye po zmene režimu. Dôsledkom bol politický a ekonomický kolaps krajiny, konflikty medzi rôznymi ozbrojenými skupinami v Líbyi, humanitárna a migračná kríza a rast Islamského štátu v severnej Afrike.

Stručne povedané urobili sme v týchto prípadoch veľké chyby. Po ich priznaní by druhým logickým krokom malo byť ponaučenie sa, vyvodenie záverov s hľadanie ciest, ako podobné omyly nezopakovať. Tu ale zlyhávame a naše sebareflexia je prakticky nulová. Uvedené dokumenty nevyvolali žiadnu zásadnú diskusiu a politici aj novinári týmto problémom venovali okrajovú pozornosť. Akoby by dôsledkom týchto chýb nebola vojna, ekonomický a spoločenský rozvrat a veľké množstvo obetí. Na jednej strane tvrdíme, že západné spoločenstvo je postavené na hodnotách a ľudských právach, ale súčasne ignorujeme státisíce obetí, ktoré priniesli nedostatočne podložené invázie. Akoby títo ľudia existovali pomimo nášho konceptu ľudských práv. Áno, na svete je o dvoch diktátoroch menej, ale nikto sa obyvateľov týchto krajín nepýtal, či boli ochotní takúto cenu zaplatiť. My sme sa za nich rozhodli, že vyriešime ich problémy.

Naše európske hodnoty sme si významne poškodili aj v kontexte referenda o Brexite. Bývalý britský premiér John Major uviedol, že ľudia budú hlasovať o Brexite na základe informácii, ktoré sú nepravdivé a uviedol aj jeden z najkrikľavejších príkladov. Tvrdenie, že Británia musí každý týždeň platiť Európskej únii 350 miliónov libier, ktoré po Brexite môže Británia dávať do zdravotníctva. Krátko po referende jeden lídrov kampane za odchod Británie z EÚ Farage toto tvrdenie označil za „chybu“. Ďalší z významných nositeľov týchto klamstiev Boris Johnson bol za svoju angažovanosť napokon odmenený funkciou ministra zahraničných vecí. Najväčší úder európskej integrácii tu nezasadili Putinovi trollovia, ale „demokratickí“ politici, ktorí pre dosiahnutie svojich cieľov klamali ako severokórejská propaganda. Ale kritika ich postupov je minimálna, „politicky korektná“, akoby klamstvo u spojenca bolo menej nebezpečné, ako klamstvo u protivníka. Opak je ale pravdou.

V tejto súvislosti  je zaujímavé, že časť „obrancov“ európskych hodnôt vôbec nereflektuje tieto naše vlastné zlyhania a s klapkami na očiach rieši klamstvá len u protivníka. Často to vyzerá tak, že ich cieľom nie je obrana európskych hodnôt pred ruskou propagandou, ale zneužívanie európskych hodnôt na boj proti Rusku.

Všetky tieto, ale aj iné klamstvá a polopravdy ktoré si sami šírime v našom priestore vytvárajú pocit nedôvery u časti obyvateľstva a otvárajú priestor pre pôsobenie ruskej propagandy. Tá do veľkej miery len vyplňuje nami uvoľňovaný priestor. Propaganda protivníka môže byť úspešná len tam, kde je narušená dôvera vo vlastnú spoločnosť. Najlepší spôsob obrany pred ruskou propagandou je totiž reálne uplatňovanie deklarovaných európskych hodnôt v našich politikách a aj na medzinárodnej úrovni, ako aj priznanie si vlastných chýb a zlyhaní. Žiadna ruská propaganda totiž nenarobí toľko škôd, koľko si ich dokážeme urobiť sami.

Vytisknout