Ukrajinu znásilnili všetci, Rakúsko-Uhorsko, Stalin, Hitler s Banderom, Sovietsky zväz a po páde komunizmu, keď sa začali okolité krajiny zviechať, ostala ležať pri ceste. Nevie, či je Rusko, alebo trochu Rusko, lebo určite ním bola, celá imperiálna teológia ruského dvora pochádza z Kyjevskej Rusi. Nevie, či chce byť v únii, lebo je to iba politický projekt a Ukrajinci majú radi aj duchovné spoločenstvá. A nevie, či je Poľskom, chcela by ním byť, lebo vidia, že Poliakom ide karta, určite lepšie ako im, Ukrajincom, ktorí chodia s vysokoškolskými diplomami predávať na poľské trhy vyhoreté zápalky, alebo exportujú kurvy do Nemecka.

Aj preto bola vzbura tak desivá. Nebola namierená iba proti politikom, bola povstaním proti dejinám ukrajinskej identity, proti tomu, ako mali Ukrajincov vždy všetci za idiotov, čo bolo príznačné v Rusku, alebo za mafiánov, čo sa týkalo nás. Žiaľ, v krajine, ktorá sa považuje za obeť a nie tvorcu vlastných dejín, je nemysliteľné, aby sa do protestov nedostalo to, čo Ukrajinci páchali na iných. Nefunkčná Ukrajina je posadnutá vlastnými mýtmi o pôvodnej čistote. Z tohto presvedčenia pramení ich nacionalizmus a nacizmus, židov, rovnako ako Poliakov a Rusov, považuje veľa Ukrajincov za prekážku ich vlastného blahobytu.