Po vyjdení Satanských veršov (1988), ktoré sa namiesto literárnej udalosti, ako Rushdie dúfal, stali uzlovým bodom dramatickej konfrontácie rozdielnych vnímaní sveta, a po následnom vyhlásení fatwy ajatolláhom Chomejním (1989), strávil takmer desať rokov pod ochranou britskej vlády. V roku 1998 sa Teherán dištancoval od pokusov zavraždiť Rushdieho, v roku 2001 iránsky prezident Mohammad Chatámí vyhlásil prípad za uzavretý. Rushdieho život sa začal vracať do normálnych koľají, na literárnu činnosť z obdobia svojho nedobrovoľného "exilu" nadviazal rockovým prepracovaním orfeovského mýtu The Ground beneath Her Feet, 1999. Okrem románov Rushdie vydal zbierky esejí (Imaginary Homelands, 1991; Step across This Line, 2002), zbierku poviedok (East West, 1994) a knižku pre deti a dospelých, v ktorej obhajuje slobodu rozprávať príbehy Haroun and the Sea of Stories, 1990 (v slovenčine Harún a more príbehov). Bes (2001) je jeho zatiaľ posledným románom. V súčasnosti Rushdie žije v New Yorku.

Po bombajskej krajine nostalgie z Detí polnoci a po "neviditeľnom" Londýne imigrantov zo Satanských veršov sa v poslednom románe Salmana Rushdieho Bes dostáva na autorovu literárnu mapu ďalšie z centier jeho migrujúceho, postkoloniálneho sveta: New York.

Bes je v poradí už ôsmym Rushdieho románom a v porovnaní s predchádzajúcimi "monštrami" -- obsiahlymi románmi, ktoré s ambíciou "ukázať celý svet" spracúvali veľmi bohaté témy (či už to boli indické dejiny v románe Deti polnoci a Maurov posledný vzdych, téma migrácie medzi storočiami a kontinentmi v Rushdieho najkontroverznejšom a teda i najznámejšom románe Satanské verše, alebo orfeovský mýtus v predposlednom románe Zem pod jej nohami), predstavuje Bes posun v Rushdieho tvorbe: od rozsiahlych rodinno-historických fresiek k osobnejšie ladenej reflexii súčasnosti.

New York, New York

Príbeh Malika Solanku, starnúceho intelektuála indického (bombajského) pôvodu (ani v tomto románe, ktorý je za posledné roky Rushdieho najvýraznejším odklonom od krajiny jeho detstva, nesmie chýbať bombajská Warren road a Methwoldove vily), sa začína invokáciou slávy a lesku New Yorku. "Obrazy nového sveta", "taviaceho kotla", ktorý viac ako Rushdiem mnohokrát oslavovanú syntézu kultúr ponúka kultúrnu amnéziu, "vymazanie" starých tráum dych berúcim tempom (pseudo)udalostí, sa preplietajú takmer celým príbehom románu. Solankov New York je "prudko" aktuálny, žije tepom novinových titulkov (senátne voľby, "Gush vs. Bore", Elián, vraždy, výstavy, koncerty, a tak ďalej) a pritom skúša čitateľovu kompetenciu v oblasti súčasnej americkej histórie, pseudohistórie, kultúry a pseudokultúry. Nebol by to Rushdie, keby odkazy na podenkové škandály, škandáliky a causes celébres (fiktívne i skutočné) nepopreplietal citátmi a alúziami na klasické diela anglickej literatúry. (V tomto "kvíze" je slovenskému čitateľovi neoceniteľnou pomocou starostlivo vypracovaný poznámkový aparát, ktorý prekladateľ zaradil na koniec románu.)

All you need is love

V takomto svete neustálych "noviniek" sa odohráva Solankov príbeh. Na Rushdieho pomery je "disciplinovaný", nenájdeme v ňom nekonečnú proliferáciu motívov a protagonistov: sústreďuje sa na boj hlavného hrdinu s "Fúriami", s neovládateľnými výbuchmi zúrivosti, ktoré ho vypudia z idylického londýnskeho domova, z náručia takmer dokonalej manželky a dokonalého syna do newyorského "exilu". Solanku vábi americká schopnosť sebainvencie: "odletel do krajiny sebatvorby... kde paradigmatickým moderným románom je príbeh človeka, ktorý z lásky prerobí sám seba -- svoju minulosť, svoju prítomnosť, svoje košele, ešte aj svoje meno..."

Solanka uteká od svojej rodiny, pretože po troch fľašiach vína zistí, že stojí nad nimi s kuchynským nožom v ruke, a svojich Fúrií sa snaží zbaviť blúdením po uliciach New Yorku, ktoré je sprevádzané výpadkami pamäti a následnými novinovými titulkami o beštiálnych sériových vraždách. Spásu však neprináša abstrakcia, teórie o radikálnom rozchode s minulosťou a ponor do kaleidoskopického prúdu veľkomestskej súčasnosti, ale láska -- s veľkým L a s neuveriteľne dokonalou protagonistkou. Rushdie mal vždy slabosť pre efekty ako vystrihnuté z komiksu, či ranej grotesky (už v Deťoch polnoci sa hlavný hrdina dopracoval k duševnej vyrovnanosti tým, že mu na hlavu spadlo pľuvadlo) a Níla Mahendra zapríčiňuje svojou krásou celý ohňostroj podobných úkazov (okolostojaci či idúci muži pri pohľade na ňu narážajú do kandelábrov, spôsobujú dopravné nehody či prepadajú spontánnym záchvatom plaču). Níla, televízna novinárka, pôvodom z Liliputu-Blefusca, je krásna, inteligentná, rozhľadená a napriek tomu stále idealistická: hrdinsky položí vlastný život, aby zachránila Malika z pazúrov revolúcie. (Fiktívna krajina Liliput-Blefusco bola okrem Swifta pravdepodobne inšpirovaná udalosťami na Fidži: v tejto bývalej britskej kolónii spor o podobu ústavy medzi potomkami indických prisťahovalcov a pôvodným obyvateľstvom vyústil v roku 2000 do štátneho prevratu.)

Veľký bábkotvorca

Ak je láska dominujúcim motívom románu, nemenej dôležitým je imaginácia: sila fikcie a jej mnohoraká interakcia s realitou. Rushdieho hrdina Solanka si ešte v Anglicku získal slávu a bohatstvo vytvorením bábkovej filozofickej TV-šou, ktorej hlavnou postavou bola Rozumbrada: "... bola bystrá, vedela sa rozprávať ako rovný s rovným s Erazmom i Shopenhauerom. Bola krásna, mala ostrý jazyk, ale plávala v mori ideí a žila životom ducha."

Neľútostná komercionalizácia spraví z Rozumbrady paródiu Solankovej pôvodnej predstavy (stane sa z nej prihlúply sexsymbol, ktorého funkcia je propagácia reklamných predmetov), no Solanka sa v New Yorku pustí do ešte ambicióznejšieho podujatia: vytvorí imaginárne univerzum na internete: webovú stránku, ktorá sa venuje dejinám fiktívnej civilizácie na planéte Galileo 1. Solanka, sám sa priznávajúc k inšpirácii zlatou dobou science fiction (časopisy Amazing a F&SF; spektrum klasických autorov ako I. Asimov, R. Bradbury, J. Blish, S. Lem, C. Simak, P.K. Dick... nášmu čitateľovi by sa do Solankovho zoznamu, vzhľadom na paralely R.U.R. s jeho príbehom žiadalo pridať Karla Čapka), na nej varíruje príbeh stvoriteľa, zvrhnutého z trónu vlastnými výtvormi. Jeho antihrdina Akasz Kronos (meno Akasz má podobnú etymológiu ako meno Solankovho syna Asmaan; obloha, nebo), šialený génius, stvorí cyborgov, pomocou ktorých ovládne ostrovný štát Baburiu. Každý z nich je obdarených vlastnou individualitou, no nie menom: postupom času sa však poslušní cyborgovia začnú dožadovať práv "jednotlivca", čo vedie k otvorenému vojnovému konfliktu. Na internetový hypertext (diskusné fóra, FAQ, odkazy na paralelné rozvíjanie príbehu) nadviažu ostatné médiá (hra na Playstation, knižne vydané "dejiny Galilea", módne prehliadky, hračky, kostýmy a tak ďalej) a v konečnom dôsledku i realita. Štvrtá generácia indických prisťahovalcov (pôvodne nájomných robotníkov) na Lilipute-Blefusco, ktorým sú odopierané vlastnícke práva, sa identifikuje s cyborgami a svoju revolúciu vykonajú utajení pod hračkárskymi maskami a plášťami z Galilea 1.

Znásobená paralela spisovateľského projektu (Rushdie/ Solanka; Solanka/ jeho fikcie/ realita) je teda v Bese spracovaná aj v rámci nového technického fenoménu, pričom internet je prezentovaný ako miesto nekonečnej slobody príbehov. V pajáne na "permanentnú revolúciu", "stav zrodu", v ktorom sa nevyhnutne internetové príbehy nachádzajú (Solanka stále reviduje a rozvíja pôvodné verzie, alebo ich ponecháva otvorené ako základ paralelných línií), však autor optimisticky ignoruje inú inherentnú črtu internetu, vyplývajúcu z pluralitného charakteru tohto média: schopnosť modifikovať akýkoľvek podnet až na nepoznanie. (Najčerstvejším príkladom je fenomén Harry Potter a rozsiahly súbor internetových textov na jeho motívy: výtvory fanúšikov siahajú od červenej knižnice až k otvorenej pornografii.) Je iróniou, že Malik Solanka, ktorého tak skrúšila strata autorskej kontroly a "zmrzačenie" pôvodnej koncepcie jeho Rozumbrady, sa o nápravu pokúša v omnoho nevypočítateľnejšom prostredí.

Typológia Besu

Iným typom interakcie medzi fikciou a realitou je už spomínané písanie/vytváranie vlastného príbehu: prerozprávanie vlastnej minulosti ako stratégia prežitia. Takýto prístup najvyhrotenejšie ilustruje Mila Milo(ševič), kombinácia srbskej Lolity s manažerským géniom internetovej éry, samozvaná terapeutka a liečiteľka duší. Cez postavu Mily Rushdie odkrýva hneď niekoľko možných ložísk besov, ktoré zmietajú jeho protagonistom. Prvým je bes frustrácie, v Solankovom príbehu naviazaný najmä na komerčné zneužitie Rozumbrady, no v širšom zmysle vlastný mnohým obyvateľom moderného sveta a Ameriky zvlášť:

"Na vine nie je priťažké poškodenie srdca, nie svalový tonus, nie strava, ani feng šui, ani karma, ani bezbožnosť, či Boh. (...) Toto je jediná téma: zabíjanie sna v krajine, kde právo na sen je základným kameňom národnej ideológie, drvivé popretie osobných možností v čase, keď budúcnosť otvára perspektívy nepredstaviteľných, ligotavých pokladov, o akých nijaký muž, nijaká žena dosiaľ nesnívali. V zmučených plameňoch a úzkostných guľkách Malik Solanka počul najhlavnejšiu, ignorovanú, nezodpovedanú a možno nezodpovedateľnú otázku -- tú istú otázku, hlasnú a smrtonosnú ako Munchov výkrik, ktorú si kládol aj sám: a to je všetko? Čože, toto a všetko? Toto?"

Ďalšia forma besu je besnenie tvorivej extázy (Mila sa pri spolupráci so Solankom mení na "číru transformačnú energiu") a napokon bes potlačenej traumy z minulosti. Mila, ktorá o sebe vyhlasuje, že jej poslaním je naprávať ľudí ("Niektorí ľudia renovujú domy. Ja reštaurujem ľudí."), najprv vyslobodí zo zovretia minulosti (viacnásobná vražda) jednoduchého mládenca Eddieho a potom sa pustí do "projektu Solanka". Jej "terapeutická metóda", akési postprodukcie, repetitívna hra na zakázané ovocie, mlčanie o nevypovedateľnom však len odhaľuje jej vlastné traumy, ktoré sú prevrátenou paralelou Solankových skúseností z detstva. Mila skrýva svoju vinu v príbehu o hre a nevinnosti; z pazúrov Fúrii však Solanku vyslobodí až Níla, celkom klasicky a možno banálne, prostredníctvom vzájomnej dôvery a lásky.

Krátka encyklopédia súčasnosti

Bes je síce odklonom od Rushdieho niekdajšej ambície, či metódy, vypovedať "všetko" v jednom románe, no napriek tomu v tomto románe nájdeme široké spektrum emblematických momentov súčasného sveta západnej Európy a severnej Ameriky i často pertraktované motívy súčasnej literatúry. Kult násilia, etnické konflikty, sila médií, podenkové celebrity, identita verzus strata rasy, hľadanie kultúrnych koreňov, stagnácia akademického sveta, duchovný exil intelektuála a problematickosť pozície "svedomia národa" (Milin otec, ecrivain Nobelisable -- ako nám Rushdie ochotne pripomína, so solženicynovskou ambíciou -- je v Solankovom príbehu skombinovaný s Nabokovovým Humbertom), recyklácia a permutácie literárnych motívov i notoricky známa sexuálna trauma z detstva (Solanka zneužívaný nevlastným otcom), s tým všetkým Rushdie pracuje vo svojom príbehu. V rýchlom tempe kombinuje antitetické prvky, prechádza od mytologických a náročných literárnych alúzií k čistej popkultúre, od pátosu ku groteske, od vivisekčnej kritiky klamlivého prúdu americkej súčasnosti k využívaniu kritizovaných klišé.

Bes balansuje na veľmi tenkej hranici. Zo skepsy voči láske ("Bez ohľadu na to, aký úžasný je prvotný kontakt, nakoniec v nás milovaná vzbudzuje menší úžas. Najprv nás premôže, potom už len môže a ešte ďalej v budúcnosti nemôže. Lenže zľaviť zo svojej potreby prílišnosti, toho ohromujúceho pocitu, pri ktorom sa cítil ako snoubordista v snehu, keď sa dáva unášať na hrebeni predného kraja lavíny?") Solanka uniká tým najkonvenčnejším spôsobom: románom o veľkej láske, ktorá je mocnejšia ako smrť práve vďaka tomu, že jeden protagonista umiera. Galileovské otázky nastoľuje formou, za ktorú by sa nemusela hanbiť synopsa hry na Playstation či PC. Konkrétne historické udalosti sú refraktované šošovkami fiktívneho projektu a jeho mediálnymi odrazmi.

Bes bol podľa autorovho vyjadrenia pokusom o fúziu prvkov vysokej a "nízkej" kultúry, experimentom, ktorý hľadal mieru ich zlúčiteľnosti a literárnej produktivity. Jeho úspechy a zlyhania, oscilácia na pomedzí výšin a pádu, banálnosti a hľadania pravdy je možno tou najzaujímavejšou správou, ktorú nám poskytuje o podobách súčasnej spoločnosti a literatúry.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO