Po voľbách postúpila spomínaná milá a zachovalá dáma (41) na post podpredsedníčky parlamentu. Jej ambícia viesť rezort práce, sociálnych vecí a rodiny ostala nenaplnená, čo staronový premiér zdôvodnil potrebou, aby kolegyňa "nazbierala skúsenosti". To už ale nedodal, aké ich môže mať v uvedenej veľmi špeciálnej a citlivej problematike veľkopodnikateľ Ľudovít Kaník, ktorý ministerstvo nakoniec obsadil "za odmenu", že stiahol tesne pred voľbami kandidatúru Demokratickej strany v prospech SDKÚ.

Nejde nám dnes o opisovanie tohto evidentne účelového politického kšeftu, poslúžil len ilustráciu, aké reálne postavenie má Z. Martináková. Povedzme rovno, že viac - menej dekoratívne. Slovenská Marvanová, tým menej Buzková, sa skrátka nekoná. Ďalším dôkazom toho je genéza udalostí z úvodu. Pred voľbami podpredsedníčka SDKÚ zalamovala rukami nad údelom žien vo veku 40 - 50 rokov, ktoré majú veľké problémy zohnať si nové zamestnanie. Na náš argument o širokom rozvoji telematických služieb s možnosťou práce doma, kedy by šéfa ani najmenej nemuselo zaujímať ako kto vyzerá, koľko má detí či rokov, pokyvovala Z. Martináková zachmúrene hlavou a podotkla, že sa teda o cenách pevných liniek pozhovára s Ivanom Miklošom, druhým mužom strany. Včera s odstupom času sme nadhodili, že situácia sa naopak zhoršila. Internet sa posunul absurdne ešte ďalej do polohy "superluxusu" pre radového občana, Slovenské (nemecké) telekomunikácie sú ešte arogantnejšími monopolistami, ako vtedy (pokiaľ je to vôbec možné). Parlament neschválil novelizáciu telekomunikačného zákona, ktorý by ST prinútil prenajímať miestne vedenia za nákladové, teda nie 6 či viac násobne premrštené ceny. Aká na tieto argumenty odznela odpoveď ? Žiaľ, funkcionárka ostala v rovine veľmi všeobecných fráz. Z toho, že "si uvedomuje dôležitosť" informatizácie spoločnosti, sa chleba nenajeme. Za ten rok sa ale v praktickej politike už "oťukala" aspoň natoľko, že nesľúbila verejne už ani len rozhovor s kýmkoľvek. Podľa svojich slov len "verí, že ak sa zídeme o dva, tobôž o štyri roky, bude situácia celkom iná".

Nie sme si istí, či to voličom postačuje. Ešte možno chápať, ak sa slimačie tempo dokončovania životne dôležitej napr. diaľničnej siete Slovenska, zdôvodňuje vysokou finančnou náročnosťou diela. I keď aj tu môže stáť, a aj stojí otázka tak, či teda majú vládnúci politici správne priority, t.j. správali sa uplynulé roky štátnicky. Ale mimo akejkoľvek logickej, presnejšie politicky a mravne čistej obhájiteľnosti ostáva, že prostý akt vydania regulačného rámca pre jednu monopolnú telekomunikačnú firmu, nebola vôľa už dávno realizovať. Potom je možné vec chápať len tak, že v hre sú celkom iné záujmy, než aké sa servírujú v eurooptimistickej omáčke verejnosti. Úprimná, snaživá, no mocensko - politickým postavením v podstate bezvýznamná exnovinárka Martináková, tu doposiaľ nič reálneho nezmohla a asi ťažko to od nej možno čakať aj v budúcnosti. Svoju rolu má danú, je "moderné a politicky korektné", mať vo vedení strany ženu. Omnoho viac od nej šéfovia evidentne nechcú. A už vôbec nie, aby "robila problémy".