Tisková konference Vuka Draškoviče v Bratislavě
Tlačové konferencie politických strán a hnutí. Vydáva agentúra Monitor.
Editor Mgr. Štefan Šugár.
Telefón - fax: 43 33 66 86. E - mail: sugar@ba.profinet.sk
(Omlouváme se za odstranění některých slovenských písmen, které česká konverze nedokáže zvládnout.)
Elena Hulmanová: Dámy a páni, želám vám príjemný dobrý deň. Vítam vás na tlačovej konferencii, ktorá sa uskutočňuje pri príležitosti návštevy predsedu Srbského hnutia obnovy pána Vuka Draškoviča na Slovensku. Pán Draškovič prišiel na pozvanie predsedu Strany občianskeho porozumenia pána Pavla Hamžíka. Z doterajších rokovaní predpoludním sa uskutočnili rokovania medzi predstavitelmi Strany občianskeho porozumenia a Srbského hnutia obnovy na čele s obidvoma predstavitelmi týchto strán, politických subjektov. Potom bolo prijatie u predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu a tesne pred tlačovou konferenciou sme sa vrátili z prijatia u prezidenta republiky pána Rudolfa Schustera. Popoludní sa ešte uskutočnia prijatia u primátora hlavného mesta a na Ministerstve zahraničných vecí.
Dovolte mi úvodom, aby som poprosila o slovo oboch predstavitelov politických subjektov. Pán Hamžík, nech sa páči.
Pavol Hamžík: Ďakujem pekne. Ďakujem aj za váš záujem.
Ja som velmi rád, že pán Vuk Draškovič prijal pozvanie na návštevu Slovenska, ktoré mu bolo poslané pred niekolkými týždňami. Chcel by som spomenúť tú skutočnosť, že počas našich raňajších rokovaní sme si vymenili informácie o našich politických subjektoch, ale predovšetkým o vnútropolitickom vývoji v Juhoslávii a v Slovenskej republike. Pán Vuk Draškovič je z nášho pohladu významnou osobnosťou, ktorá zohráva a aj zohrá v budúcnosti doležitú úlohu pri ďalšej demokratizácii Juhoslávie, ktorá je nevyhnutná. Ťažko si dokážeme predstaviť ďalší demokratický a hospodársky rozvoj Juhoslávie za súčasného politického vedenia. To bolo tiež predmetom našich rokovaní. Som presvedčený, že demokratické zmeny, ktorých uskutočnenie je nielen záujmom Juhoslávie a Srbska, ale aj medzinárodného spoločenstva, vytvoria kvalitatívne nové podmienky pre rozvoj dobrých vzťahov medzi Slovenskou republikou a Juhosláviou, ktoré majú svoje tradície a my sme pripravení podporiť všetky demokratizačné a demokratické zmeny v dnešnej Juhoslávii. Pozorne sledujeme vnútropolitický vývoj, aj dnešnú zložitú situáciu. Hodnotíme ju ako komplikovanú s vysokým stupňom spoločenského napätia a myslíme si, že situácia dozrieva na zmenu. Vyjadrujeme podporu všetkým demokratickým silám v Juhoslávii, ale predovšetkým Srbskému hnutiu obnovy, na čele ktorého je pán Vuk Draškovič a ktorý presadzuje ďalšiu demokratizáciu, vytvorenie občianskej spoločnosti, hospodárske reformy, ukončenie medzinárodnej izolácie krajiny a predovšetkým to, aby politické zmeny prebehli v dnešnej Juhoslávii pokojnou cestou.
Predmetom rokovania boli aj otázky, ktoré sa týkajú toho, ako Srbské hnutie obnovy vníma svoje postavenie medzi opozičnými subjektami, ako je pripravené prevziať moc a ako vidí svoje šance stať sa rozhodujúcou hlavnou silou, ale o tom, myslím, že viac povie pán Vuk Draškovič. Nech sa páči.
Vuk Draškovič: Pána prezidenta, pána premiéra aj pána Hamžíka som zoznámil so situáciou v mojej krajine, ktorá je velmi ťažká. Vy viete, že pred 20 rokmi aj napriek vládnucemu komunistickému režimu bolo Srbsko v mnohých oblastiach súčasťou Európy. Moja krajina sa dnes nachádza v medzinárodnom väzení, vlastne pod vplyvom medzinárodného trestu. A čo sa vlastne deje v tomto väzení? Viacej ako 50% ludí je nezamestnaných. Efektívne je zamestnaných len niečo okolo milióna občanov s mizerným priemerným mesačným platom, ktorý je pod 100 mariek a zamestnanci ho nedostávajú pravidelne. Máme viacej ako milión dochodcov s biednymi dochodkami, ktoré, sa dá povedať, že vlastne ani nedostávajú. Máme zhruba milión utečencov. Časť našeho štátneho územia Kosovo, ktoré pre Srbov v štátnom aj v historickom význame znamená to isté, čo je pre Rusov krajina Vladimirska, pre Španielov Toledo, Piemont pre Talianov alebo Jeruzalem pre Židov. Kosovo v tomto okamžiku nie je časťou Srbska. Aj napriek velmi jednoznačným článkom a ustanoveniam Rady bezpečnosti Kosovo je v tomto okamžiku súčasťou Albánska. Začiatkom júna bolo zhruba 300 tisíc Srbov v Kosove a teraz ich je tam zhruba 50 tisíc. Medzinárodné jednotky KFor zrušili akúkolvek kontrolu na hranici medzi Srbskom a Albánskom. Každodenne dokonca členovia albánskej armády a polície a okrem nich, samozrejme, rozne bandy zlodejov volne prichádzajú do Kosova, vraždia Srbov, unášajú Srbov. Albánski teroristi v Kosove spolupracujú s islamskými fundalistami z Albánska, vytvorili zvláštne jednotky, ktorých cielom je ničiť srbské kostoly, cintoríny, kláštory. Za posledné tri mesiace niekolko desiatok kresťanských kostolov, cintorínov a kláštorov bolo vlastne zničených, zrovnaných so zemou a pritom každý z týchto kostolov mal viac ako 600 rokov. Pred niekolkými dňami albánski teroristi verejne upálili jedno srbské bábätko, ktoré malo 6 mesiacov. To je situácia v mojej krajine.
Pre Srbsko neexistuje budúcnosť, kým Slobodan Miloševič a jeho režim nebudú odstránení a neodídu do minulosti. Jeho politika je v posledných 10 rokoch politikou smrti, porážok, ničenia, biedy. Na účte Slobodana Miloševiča v posledných 10 rokoch neexistuje žiadne plus, len jeden mínus za druhým, porážka za porážkou, nešťastie za nešťastím a najväčšou obeťou tejto politiky je práve srbský národ. A preto je aj najväčším záväzkom a povinnosťou demokratických síl v Srbsku, aby tento režim odstránili. A my zastupujeme názor, že tento režim treba zničiť volou národa a teda vo volbách. A sme proti všetkým alebo akýmkolvek iným kombináciám, ktoré sú nelegálne a ktoré možu predovšetkým vyprovokovať občiansku vojnu. A som velmi rád, že som pri všetkých svojich stretnutiach získal podporu pre tento náš pokojný koncept získania moci slobodnými volbami. A som velmi rád, že sa mi tu podarilo kúpiť, avšak bezplatne, jednu drahocennú skúsenosť, ako sa tejto krajine podarilo vlastne vo volbách si vydobyť európsku cestu a tieto skúsenosti budú mať pre nás velký význam.A chcel by som vám povedať, v tejto krajine sa necítim cudzincom ani len trochu. A verte mi, ani jeden zo Slovákov v Srbsku sa necíti ako cudzincom. Je pre mňa velkou cťou, že sa práve velké centrá slovenskej duchovnosti a kultúry nachádzajú práve v Srbsku. A ja osobne ako predseda Srbského hnutia obnovy mám česť a som rád, že vela týchto Slovákov sú členmi aj mojej politickej strany a sú dokonca vo vedúcich funkciách. A slubujem, že na otázky budem odpovedať pravdivo.
Elena Hulmanová: Áno. Ďakujem velmi pekne. Nech sa páči.
Ja by som sa chcel pána Draškoviča spýtať, vela Slovákov má pocit, že jeho kritika voči Slobodanovi Miloševičovi pramenila aj z toho, že Miloševič stratil Kosovo, takisto ako stratil predtým Bosnu, možno Chorvátsko, Slovinsko,..., ale nakolko je politika súčasnej srbskej opozície a teda Srbského hnutia obnovy najmä založená na snahe nastoliť skutočnú demokraciu, občianske princípy v juhoslovanskej spoločnosti?
Vuk Draškovič: Nesprávne ste ma rozumeli. Ja ten režim viním za to, že vo všeobecnosti viedol akékolvek vojny. Srbi boli najpočetnejším národom v Juhoslávii a my sme vlastne niesli najväčšiu zodpovednosť, aby sme čo najviac úsilia a tolerancie a síl vložili do toho, aby sa nám podarilo zachovať tú bývalú krásnu krajinu. V našom programe od roku 1990 je uvedené: Srbsko multietnicky a multikultúrne je vlastne Amerikou na Balkáne, pretože v Srbsku žije 28 roznych etnických spoločenstiev, zástupcovia hlavných svetových náboženstiev - kresťania, moslimovia, Židia, verte mi, žijú tu aj budhisti a v tomto smere, z tohto pohladu sme Amerikou. A Srbské hnutie obnovy si želá, aby Srbsko aj z pohladu demokracie bolo Amerikou, Európou akoukolvek.
Váš výpočet zločinov Slobodana Miloševiča je obdivuhodný. Otázka je, prečo ste sa podielali na ... a jeho vlády a tá druhá otázka je ohladne zahraničnopolitickej orientácie Srbska v prípade, že sa dostanete znovu k moci a podotázka, či budete súhlasiť s vydaním Miloševiča medzinárodnému súdnemu tribunálu?
Vuk Draškovič: Myslím si, že sú to tri otázky a zodpoviem každú zvlášť.
Prvá otázka - a tu je odpoveď. Jedna ... politika Slobodana Miloševiča sposobila vela nešťastia, zločinov a v tejto ... politike bolo vela hráčov. Na srbskej strane túto politiku zastával Slobodan Miloševič, ale, napríklad, na chorvátskej strane túto politiku nehrá Slobodan Miloševič. Ani na moslimskej strane takúto politiku nepredstavoval Slobodan Miloševič. A projekt Velkého Albánska nie je projektom Slobodana Miloševiča. Čiže ja kritizujem dosledky tejto politiky, ktorú zo strany srbského národa práve zosobňoval Slobodan Miloševič a to hovorím o roku 1990.
Druhá otázka - moja účasť vo vláde. Myslíte si, že sa kresťan stane moslimom, keď vojde do mešity? Ja som vstúpil do vlády koncom januára tohto roku a vstúpil som tam s cielom zamedziť zatiahnutiu Srbska do vojny s NATO. Keď som sa rozhodol vstúpiť do vlády, zvolal som tlačovú konferenciu, akurát na nej bolo ovela viacej domácich a zahraničných novinárov a povedal som: Srbské hnutie obnovy vstupuje do zväzovej vlády. S Miloševičom som dosiahol dohodu. On mi slúbil tri veci a ja len jednu. On mi slúbil po prvé, že všetky naše nedorozumenia a nedohody s Američanmi a Európou budú zmenené na dohody a pochopenie a že sa vo vzájomnej dohode s Amerikou a Európu nájde riešenie pre Kosovo. Po druhé - že čoskoro alebo urýchlene po našom vstupe do zväzovej vlády sa uskutoční rekonštrukcia vlády od základov a tá rekonštrukcia bude uskutočnená tak, že sa premiérom tejto zväzovej vlády stane človek, ktorého určí vládnuca strana v Čiernej Hore a to je strana pána Džukanoviča. A po tretie - že bude zmenený tento zahanbeniahodný zákon republiky Srbska o informovaní. Ja som Miloševičovi slúbil jednu vec. Všetko, čo som hovoril proti nemu a jeho režimu demonštrujúc na ulici, budem hovoriť aj vo vláde. Absolútne všetko. A tak som sa aj správal. Pokúšal som sa presvedčiť Miloševiča, aby sme podpísali Rambuje. Nepodarilo sa. Začalo bombardovanie. Pokúšal som sa počas vojny, aby sme čím skor našli kompromis s paktom NATO. Nepodarilo sa. A ako velmi dobre viete, velmi rýchlo potom som bol vyhnaný z vlády. Lenže ja som ako kresťan vstúpil do mešity a ako kresťan som z nej vyšiel von.
...Slobodana Miloševiča medzinárodnému súdu... Jak sa volá najvyšší ... haagskeho tribunálu? Ja nie som ... sudca, ale parlament 3. júna odhlasoval doklad alebo dokument Černomyrdina a Cisariho, podla ktorého je pre Juhosláviu záväzok spolupracovať s haagskym tribunálom. Koniec koncov samotný Miloševič v Deytone podpísal dokument, podla ktorého je spolupráca s haagskym tribunálom povinná.
Vela otázok kladiete, ale odpoviem vám. V prípade nášho volebného víťazstva, myslím si, že ho máme isté, hneď nasledujúci deň budeme normalizovať diplomatické vzťahy so všetkými krajinami, s ktorými Slobodan Miloševič prerušil vzťahy a pristúpime ku všetkým reformám, ktoré umožnia začlenenie našej krajiny do paktu stability pre juhovýchodnú Európu.
?
Vuk Draškovič: Nerozumiem, čo znamená autonómia Čiernej Hory. Čierna Hora a Srbsko musia byť absolútne rovnoprávnymi členmi federácie. Som proti vzťahu staršieho a mladšieho brata, silnejšieho alebo slabšieho brata a myslím si, že v ... parlamente by mal sedieť rovnaký počet zástupcov Srbska i Čiernej Hory. Čína nemá tisíc stoličiek v OSN, ale jednu. Takže v týchto vzťahoch musia byť vytvorené podmienky pre úplnú rovnoprávnosť a ja som presvedčený, že spoločenstvo Srbska a Čiernej Hory ... ale ako zoskupenie dvoch úplne rovnoprávnych členov.
Druhá otázka?
Po volbách, ktoré by sa mali v Juhoslávii uskutočniť, ste zástancom vytvorenia nejakej širšej koalície? Viete si predstaviť spoluprácu aj s luďmi, ktorí sú teraz trebárs v Miloševičovej vláde alebo prípadne jeho ...
Vuk Draškovič: Nie. My ponúkame dohodu opozícii už teraz. Už teraz ponúkame opozícii, aby sme sa dohodli ...ani s extrémistami...
?
Vuk Draškovič: Hovorili sme o všetkom tom, na čo ste sa pýtali .... Skutočne išlo jedine o výmenu názorov.
Pavol Hamžík: Dáme priestor pre otázky, ktoré sa týkajú návštevy pána Draškoviča v Bratislave.
Takže otázka bola, že či by pán Draškovič vstúpil do vlády, v ktorej premiérom by bol pán Džudžič?
Vuk Draškovič: Je to skutočne len otázka, ktorá može byť snením, pretože premiéra dá skutočne tá politika, ktorá vyhrá volby, respektíve tá politická strana, ktorá bude najsilnejšiou vo vytvorenej povolebnej koalícii.
Pán Hamžík, vaša Strana občianskeho porozumenia a hnutie pána Draškoviča sú si politicky dosť vzdialené. Čo vás viedlo k naviazaniu týchto kontaktov a podotázka ... kolegu ...pripravujete aj návštevu pána ...?
Pavol Hamžík: Nie, nepripravujeme. My sme prejavili záujem stretnúť sa a nadviazať kontakty so Srbským hnutím obnovy práve z tých dovodov, ktoré som uviedol na začiatku, čiže podpora ďalšieho demokratického vývoja v Juhoslávii. My sme politickou stranou, ktorá má aj v svojom politickom programe ďalší rozvoj demokratických mechanizmov nielen v Slovenskej republike, ale v celej Európe. Myslíme si, že my všetci sa musíme pozerať aj na vývoj v susedných krajinách, ktoré nám sú blízke a Juhoslávia bola Slovensku vždy blízka a dovodom je to, čo som povedal na začiatku, ďalšia demokratizácia, vytvorenie občianskej spoločnosti, hospodárske reformy, ukončenie medzinárodnej izolácie krajiny a tá skutočnosť, aby akékolvek politické problémy v Juhoslávii prebiehali pokojnou cestou. Myslím si, že v tejto situácii, ktorá sa vyvinula v Juhoslávii, je potrebné podporiť silné demokratické hnutie, ktoré može ovplyvniť ďalší vývoj a tým je hnutie pána Vuka Draškoviča Srbské, tým je Srbské hnutie obnovy.
?
Pavol Hamžík: Pozrite sa, my zhodnotíme reálnu situáciu. Ja som hovoril o demokracii, ja som nehovoril o nacionalizme. Ak máte nejaké poznatky a otázky v tomto smere, tak sa treba spýtať pána Draškoviča. Ja si myslím, že situácia je natolko zložitá, že nemožeme svojimi kritériami merať otázku nacionalizmu ani ďalšie otázky, ktoré, nie sú zatial štandardné pomery v Juhoslávii.
?
Vuk Draškovič: Na ktoré nacionalistické tendencie narážate?
Hovorili ste o zločinoch kosovských Albáncov, hovorili ste o zásahu Severoatlantickej aliancie, aby som bol adresný. Nehovoríte o srbskej agresii, ktorá tomu predchádzala. Prečo?
Vuk Draškovič: ... ani jedlo, ani filmové kazety, ani humanitárnu pomoc, ale bomby. Počuli ste niekedy o Milenkovičovej? Bola zázračné dieťa a mala 16 rokov. Mala zastupovať Srbsko na svetovej olympiáde v matematike, ale nikdy sa na túto olympiádu nedostala, zabila ju bomba. V čom je zločin Milenkovičovej? V čom je zločin tisícov srbských civilistov, ktorí boli zabití bombami NATO? Možno som ja nacionalista, keď tvrdím, že je zločinom, aj keď sa zabíjajú Srbi. A ja vás prosím, nechajte mi svoju adresu, pokial neviete nič o politike Srbského hnutia obnovy. V mene zdravej srbskej nacionálnej politiky, moja politická strana založená v roku 1991 odmietla totiž ísť do vojny, ktorá mala zrušiť ... a silnejšieho kritika etnických čistiek, ktoré sa uskutočňovali v Bosne, odo mňa vlastne silnejší kritik nebol. Ja som viedol demonštrácie v Belehrade proti rozbíjaniu Sarajeva a čierny závoj, ktorý sme nosili ... a demonštrovali sme tým proti zločinom, ktoré boli v srbskom mene vykonávané. A s mojou manželkou som kvoli tomu strávil 45 dní v Miloševičovom väzení. ... pán Džindžič s pánom Karadžičom ... Ja by som to nebol spomínal, ale ... fakty.
Pavol Hamžík: Ja myslím, že to bola pádna odpoveď. Ešte by som chcel pripomenúť, že Strana hnutia obrody má v dnešnej Juhoslávii podporuje viac než 20%.
Posledná otázka.
? ... aj pre pána Hamžíka. V čom vidíte zmysel, či teda takéto stretnutie, tento podnik tu na Slovensku a takéto stretnutia majú zmysel, lebo aj tak v Srbsku vnútri sa rozhodne o tom, či bude demokratické alebo nie. Či aj takéto kontaktymajú zmysel?
Pavol Hamžík: No samozrejme, že si myslím, že to má zmysel, ináč by som pána Draškoviča nepozval na návštevu Slovenskej republiky. Myslím si, že je potrebné, aby sa Slovensko profilovalo ako krajina, ktorá podporuje demokratický vývoj u susedov a v Európe. Slovensko sa profiluje ako podporovatel európskej integrácie nielen tu u nás v regióne Višegrádskej štvorky, ale aj na Balkáne. Myslím si, že tento vývoj je potrebné podporiť. Nejde tu o naviazanie straníckych kontaktov podla línie vpravo - vlavo alebo stredovej politickej línie, ide tu skutočne o podporu demokratického vývoja a myslím si, že tou krajinou, ktorá to najviac dnes v Európe potrebuje, je práve dnešná Juhoslávia. To, že tento názor nie je len mojím názorom alebo názorom Strany občianskeho porozumenia, podporuje aj stretnutie s pánom prezidentom a s pánom predsedom vlády, nakoniec aj s primátorom hlavného mesta Bratislavy, tak myslím, že toto upresnenie stačí.
Takže otázka bola, aký je návrh pána Draškoviča na kantonizáciu Kosova, ktorý navrhujú Srbi, ktorí zostali momentálne v Kosove a či to nie je v rozpore s multientickým princípom Kosova?
Vuk Draškovič: Tí ludia, ktorí v tomto Kosove zostali, žiadajú, aby im boli zabezpečené určité ludské práva a aby boli zagarantované. Či sa to bude volať kantóny alebo tzv. vzdušná krajina alebo ..., to nie je podstatné. Podstatné je, aby boli ochránené tie ich základné práva, ktoré ... Srbi taktiež požadujú, aby to bolo dočasné riešenie a vlastne Srbi sú zastancami tej multietnickej koncepcie Kosova. A ak nebude prijatý tento srbský návrh, tak sa čoskoro stane, že v Kosove jedine jednotky KFor budú multietnické a multikultúrne.
Pavol Hamžík: Ďakujeme pekne. Dovidenia.
Elena Hulmanová: Ďakujem velmi pekne. Vyčerpali sme tému.
