Prvý máj budúceho roka bude veľkou príležitosťou. Bude historickým momentom, v ktorom sa uzavrie povojnové rozdelenie na západnú a východnú Európu. Popri tom, ako západoeurópski lídri dvíhajú poháre na prípitok k prvému rozšíreniu Európskej únie smerom na východ, musia tiež cítiť trochu znepokojenia nad tým, ako rozšírenie zmení ich útulný klub.

Prvé roky po rozšírení budú pre európsku politiku nepokojné. Desiati nováčikovia rozbijú rovnováhu síl medzi terajšou pätnástkou. Vzniknú nové záujmové koalície, niektoré z dlhodobých partnerstiev môžu zaniknúť. Po prvých prívetivých slovách na privítanie v máji sa začne bitka o hádam najhorúcejšie témy EÚ. V prvom roku sa noví členovia ledva stačia naučiť základy fungovania únie a už budú musieť hájiť svoje farby. Prichádzajú práve v čase, keď únia dokončuje svoju prvú ústavu a rozhoduje o ošemetných otázkach rozdelenia postov a peňazí.

* * *

Na pridelenie čakajú tri dôležité miesta -- predseda Európskej komisie (mocnej byrokracie EÚ), plus novovytvorené posty ministra zahraničných vecí EÚ a predsedu Európskej rady. Zároveň bude musieť 25 krajín začať rozdeľovať peniaze z centrálneho rozpočtu EÚ, keďže terajšia perióda sa končí v roku 2006. Tieto debaty môžu rýchlo zhorknúť. Starí členovia sa budú usilovať zachovať si svoje pôvodné práva -- napríklad Španielsko svoju regionálnu pomoc, či Británia zľavu na príspevok do spoločného rozpočtu. Nemecko sa určite bude snažiť posunúť na post vonkajšieho predstaviteľa EÚ svojho populárneho ministra zahraničných vecí Joschku Fischera. Malé krajiny zasa budú žiadať, aby sa za predsedu Európskej rady vybral jeden z ich bývalých premiérov. Východoeurópanom ani jeden z týchto postov pravdepodobne nik neponúkne, no tvrdo budú bojovať za viac zdrojov zo spoločného rozpočtu. Noví členovia chcú získať späť, čo stratili v predvstupových rokovaniach, keď európska pätnástka využila svoju lepšiu pozíciu a 90 percent fondov si nechala pre seba.

* * *

Keď však už bude "v klube", získa nová desiatka hlasy a právo veta. Určite bude chcieť všetky tieto svoje práva naplno využívať, aby si pre budúcnosť zabezpečila lepšie dohody. Starí členovia sa zároveň pokúsia zachovať si pôvodné privilégiá. Kombinácia obranného postoja pôvodnej pätnástky a nespokojnosti nováčikov prinesie dlhšie a horúcejšie debaty, než bolo zvykom. V týchto bitkách sa bude bojovať tvrdo, lebo ich výsledky ovplyvnia mnoho nasledujúcich rokov. Rozpočtový rámec určí podiely do roku 2013 a nová ústava rozhodne o hlasovacích právach krajín v ďalších rokovaniach.

Vyjednávania v EÚ sa stanú komplexnejšími aj preto, že desať nových členov vnáša do hry karty, ktoré nik nepozná. Pätnástka sa už navzájom pozná. Na začiatku každého kola rokovania už každý veľmi dobre vie, aké budú pozície partnerov, aká silná bude opozícia voči jeho vlastným návrhom. No pridanie nových hráčov túto rovnováhu rozbije. Ak sa predtým niektorý problém ocitol v slepej uličke, napríklad pri spoločnej poľnohospodárskej politike, noví členovia to môžu prelomiť pridaním sa na jednu či druhú stranu. V mnohých otázkach ich vlády ešte nemajú určenú nijakú pozíciu, takže každá možnosť ostáva otvorená.

* * *

Nedá sa očakávať, že noví členovia častým spoločným hlasovaním vytvoria niečo ako "východný blok". Ich spoločným záujmom bude zamerať rozpočet únie na politiku podpory vyrovnávania ekonomík, pretože väčšina z nich je omnoho chudobnejšia ako pätnástka. No vo väčšine otázok bude každá krajina bojovať sama, takže sa vytvoria premenlivé koalície nerešpektujúce delenia na starých a nových členov. Budú sa meniť s každou novou témou na rokovacom stole.

V mnohých oblastiach politiky EÚ zmenia noví členovia vzťahy medzi terajšími koalíciami posilnením jednej a oslabením inej. Posilní sa napríklad skupina malých krajín, pripojí sa k ním deväť nových členov -- jediným veľkým nováčikom je Poľsko. Na druhej strane, pozícia "federalistických" krajín, ktoré chcú na EÚ preniesť viac zo svojich kompetencií, sa oslabí, keďže Východoeurópania k federalizmu ideologicky neinklinujú. Najväčším dôsledkom bude, že nemecko-francúzske partnerstvo už nebude dominovať EÚ do tej miery ako mnoho dekád predtým. Dve krajiny nemôžu riadiť spoločenstvo 25 krajín tak, ako sa im to darilo so šiestimi. Paríž a Berlín už nebudú schopní vopred bilaterálne pripravovať dohody a potom ich predložiť ostatným členom, ako sa to stávalo často v minulosti, pretože noví členovia budú silno odporovať. A Nemecko si teraz bude môcť vybrať z mnohých partnerov, takže Francúzsko sa môže častejšie ocitnúť odsunuté.

Nové štruktúry vytvorené pohyblivými koalíciami môžu časom úplne zmeniť smer vývoja EÚ. Pred staré priority, ako energia či poľnohospodárstvo, sa môžu dostať nové otázky, ako politika k východným susedom či ochrana práv menšín. Mnohí z pôvodných členov takú pomalú "revolúciu" nebudú vítať. Vo Francúzsku, Belgicku a Luxembursku počuť mnoho rečí o "európskom jadre", ktoré sa skladá len z členov oddaných pôvodným myšlienkam integrácie. Taký koncept však pravdepodobne nebude fungovať -- sú tu niektoré praktické ťažkosti a opozícia nových členov. No už samotná diskusia ukazuje, že pätnástka začína chápať, že rozšírenie nie je len vecou vyššieho počtu členov, ale aj nového politického dynamizmu. Po rozšírení sa európska politika stane menej predvídateľnou -- a zaujímavejšou.

Článok uverejnil internetový portál EurActiv.sk

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO