Sobotňajšie mimoriadne zasadanie Rómskeho parlamentu SR, ktorý je právne občianskym združením stojacim na apolitických princípoch, odvolalo zo svojho čela doterajšieho predsedu Ladislava Fízika. Ako údajne bolo zistené, figuruje na kandidátnej listine do parlamentných volieb v radoch HZDS na prominentnom deviatom mieste. Pre jeho kolegov je to vraj neprijateľné a spolitizováva to ich inštitúciu. Napadnutý sa bráni, že naopak ide o pokus vnútornej kliky, najatej nemenovanou "nerómskou politickou stranou", rozbiť ich Parlament.

Ako sme už v úvode spomenuli, nejde (žiaľ) o nič viac, než búrku v pohári vody. Podľa starého príslovia, že najlepšiu pomocnú ruku nájdeš na konci vlastného ramena, by sme mali byť radi rómskej vnútornej integrácii a starostlivo sledovať známky jej narušovania. Lenže čísla sú neúprosné. Aj pretriasaný "Parlament" nie je ničím viac, než ďalším pokusom izolovanej vrstvy, ktorá nemá žiadnu väčšiu podporu svojho voličstva, ako mnohé predošlé iniciatívy. Voľby uskutočnené od roku 1989 na Slovensku dávajú jasnú a tvrdú odpoveď : Nikdy nezískali rómske politické subjekty dokopy viac ano nejaké tie desatiny z jediného percenta hlasov. Pritom výber majú občania viac ako bohatý: Strán so zameraním na toto etnikum je registovaných okolo sedemnásť. Väčšina z nich je ale príslovečným "divadlom jedného muža". No ani tie konsolidovanejšie dieru do sveta neurobili. Ich činitelia, napriek možno už povedať dlhým rokom, počas ktorých mohli nazbierať skúsenosti, ostávajú izolovaní a odtrhnutí od reality.

Hlavnou príčinou je podľa všetkého ich nechuť ísť ku koreňom problémov. Nikdy nedali napríklad energickú a reálnu odpoveď na to, ako navrhujú riešiť rovnováhu nielen práv, ale aj povinností svojich ľudí. Neblahým príkladom , ktorý dehonestuje postavenie rómskeho etnika v očiach majoritnej spoločnosti a prispieva de facto ku právnemu nihilizmu miesto pozdvihnutia samotných Rómov, je okrem iného otázka majetkovoprávnych vzťahov. Pri katastrofálnych východoslovenských záplavách v uplynulých rokoch boli registrovaní, aj samozvaní rómski reprezentanti medzi prvými, ktorí žiadali od štátu náhradu škôd spôsobených živlami.

Lenže akosi nikto z nich nekládol aj inú otázku : Čo odplavené obydlia na danom mieste robili ? Mali ich obyvatelia vysporiadané všetky náležitosti, ako vlastníctvo pozemku, daňové a administratívne záležitosti, atď, atď ? Proste všetko to, pri ignorovaní čoho by mal presne podľa zákona prísť ku takejto stavbe nieže odškodňovací úradník, ale už dávno predtým buldozér za sprievodu polície?

Pre terajšie pomery je príznačné, že takéto otázky nepadli nielen na oficiálnej pôde, ale len v minimálnej miere dokonca aj v médiách. A to ešte nespomíname katastrofálny problém vnútroetnického úžerníctva a vydierania, či iné pálčivé okruhy, ktoré pomenovať nahlas sa zainteresovaní vyhýbajú.

Rómske politické strany a spoločenské organizácie na Slovensku v praxi ako vidno úplne rezignovali na úlohu postupne odvádzaťsvojich súkmeňovcov od parazitického spôsobu existencie. Najvac ak o tom hovoria, ale takmer nič reálneho nedokázali ani tam, kde neplatí inak "všemocný" argument že na čosi "nie sú peniaze". Nič by nestálo napríklad zabezpečenie zdravého myslenia vysokého percenta rómskych rodičov, ktorí zanedbávajú riadnu školskú dochádzku detí, čím im doslova programujú bezvýchodiskovú budúcnosť.

Ku akému záveru teda pri čítaní správ o vnútorných treniciach rómskeho etnika na Slovensku možno dôjsť ? Ku "politicky nekorektnému", no realistickému : Ak by tieto etnické strany, straničky a iné subjekty vôbec neexistovali, nezbadali by sme za uplynulých 13 rokov v podstate nijaký rozdiel. A to je veľmi pochmúrne konštatovanie.