Bieda Britských listov II. - tentokrát o odpovednosti
Koncom šesťdesiatych rokov, teda koncom tzv. kultúrneho "odmäku" vyšla v Spoločnosti priateľov krásnych kníh Anatómia vraždy od Roberta Travera. Je to príbeh o vražde, o jej následnom vyšetrovaní a o súdnom procese, ako aj oslobodení obžalovaného. V jednom z najlepších a najhlbších beletristických spracovaní tejto témy sa čitateľ dozvie, že obvinený zastrelil človeka, ktorý znásilnil jeho manželku. Obhajoba založí svoj prípad na dvoch pilieroch. Jedným z nich je poľovačka na obeť a na jej charakter. Druhým je teória tzv. neprekonateľného impulzu, podľa ktorej obžalovaný nemohol konať ináč, lebo by to bolo v rozpore s jeho hodnotovým systémom a vnútornou integritou osobnosti. Obžalovaný je oslobodený, za tichého a spokojného súhlasu čitateľa diela. Všetko by bolo v zásade v poriadku, keby autor v závere nenaznačil, že možno došlo zo strany obžalovaného k úspešnému podvodu ako jeho advokáta, tak i všetkých ostatných. Možno došlo k podvodu, možno...
A prečo o tom píšem ? Nuž preto, že som sa dňa 30.4.2001 na stránkach BL dozvedel, že: "naproti tomu nemá pravdu Edo Velecký, když Britské listy kritizuje za to, že publikovaly oznámení na obranu stíhaného slovenského aktivisty. BL si nedělají patent na pravdu a na rozdíl od pana Veleckého nezastávají názor, že existuje jakási jediná, autorizovaná pravda". Hm... spomínanú knihu som čítal síce dávnejšie, ešte za mlada, ale možno práve preto zanechala presne ten dojem aký mala zanechať.
Výčitka ma teda donútila k zamysleniu. Že by som vodu kázal a víno pil ? Ešte raz si čítam svoj kritizovaný príspevok a hľadám, čo viedlo k šéfredaktora BL ku spomínanému záveru. Nič na tému jedinej autorizovanej pravdy nenachádzam. Samozrejme. Teoreticky by som to teda mal vzdať. Skúsil som predsa proti primitívne formulovanému, neetickému a demagogickému oznámeniu predtým korektne argumentovať. Táto argumentácia nebola pochopená a bola redakciou odmietnutá. Naviac mi bola redakciou priradená pozícia, ktorú som nehájil a hájiť nemienim. Vyzerá to naozaj beznádejne. Zase na druhej strane, prečo by som to tak ľahko vzdával? Mám za sebou tony majlov v diskusných skupinách, som vyškolený hájiť svoju pravdu. Štýl je asi trochu žoviálny, ale schopnosť držať sa ako kliešť témy a faktov je všeobecne oceňovaná. Takže sa vrátim ešte raz k podstate problému.
Podstatou problému nie je uverejnenie spomínaného oznámenia. Mimochodom, môj príspevok spomínal exaktne predovšetkým druhé, tentoraz anonymné oznámenie uverejnené v BL dňa 20.4.2001 a nie to, na ktoré sa odvoláva šéfredaktor BL. Budem však dobrej vôle a nehovorím o manipulácii v tejto súvislosti, chybička sa možno vlúdila, stane sa - a naviac, ani uverejnenie prvého oznámenie redakciu nectí, i keď vtedy šlo aspoň o neanonymné a relatívne menej demagogické oznámenie ako bolo to nasledujúce.
Podstata problému spočíva v tom, že BL uverejnili len spomínané oznámenie. Teda, nie že by nejaké iné oznámenie odmietli. To sa samozrejme nestalo, žiadne druhé oznámenie totiž nik neponúkol. Ak si zoberieme analógiu s knihou Anatómia vraždy, tak BL ponúkli nič netušiacemu čitateľovi opakovane len jeden pohľad, skreslený pohľad obhajoby. Nič iného, len poľovačku na obeť, dokonca jej morálne zlynčovanie. A čitateľ - porotca si má vraj na základe rôznych uhlov pohľadu vytvoriť svoj názor. To je síce správna idea, ale nefunguje v takýchto prípade. Nie je možné si vytvoriť svoj názor, ak čitateľ nepozná základné fakty. Ak sa BL rozhodli uverejniť spomínané jednostranné oznámenie, bolo ich povinnosťou tento jednostranný prístup autorov vhodne doplniť a nie posilniť ho uverejnením ešte jedného, podobne zavádzajúceho textu. O tom bol môj príspevok Bieda Britských listov I, o neplnení si elementárnych novinárskych povinností.
Šéfredaktor BL, pán Čulík argumentuje ďalej, že BL sa chovajú v podobných prípadoch zásadovo. Napríklad uverejňujú pozvánku antifašistov na utorňajšiu prvomájovú demonštráciu a sú potenciálne ochotné aj uverejniť podobný materiál od fašistických skupín, vraj v záujme demokracie. Je to síce podľa mňa neštandardný spôsob ochrany demokracie, ale nevadí, prijmime túto argumentáciu predovšetkým ako ukážku neochoty vystaviť sa podozreniu z prípadného cenzurovania príspevkov. Lenže je podstatný rozdiel medzi príspevkami tohoto druhu - teda politickými agitkami dotýkajúcimi sa chronických známych problémov spoločnosti, o ktorých sa dá oprávnene predpokladať, že čitateľ BL disponuje minimálne základnými faktickými informáciami a medzi príspevkom - opäť v štýle politickej agitky, ktorý sa týka rozporného prípadu vraždy s potenciálnym a citlivým rasovým pozadím, keď čitateľ základné informácie proste nemá a ani mať nemôže. A je smutné, že redakcia nepochopila, že je v takýchto prípadoch povinná dodať tieto informácie alebo aspoň svoj neutrálny názor, je smutné, ak nepochopila, že opakovaným uverejnením jednostranného výkladu porušila deklarované zásady objektivity a že sa háji odvolaniami na kultivovanú diskusiu, ktorá umožní čitateľovi vytvoriť si vlastný názor. Kde je tá kultivovaná diskusia v tomto prípade, prosím vás ? Diskutuje tu niekto o relevantne o spomínanom prípade vraždy ? Skúsil niektorý z investigatívnych kádrov BL čosi o prípade po uverejnení prvého oznámenia zistiť? Nie, obmedzili sa len na odklepnutie ďalšieho, ešte viac skresľujúceho oznamu. Takže vážení, tu nediskutujeme o prípade vraždy, nie kdeže, tu sa diskutuje o niečom inom, o tom, aký má byť prístup k novinára k jeho práci.
A tak pred záverom urobím malý krok bokom. V maďarskej súkromnej televíznej stanici RTL Club jej tzv. hviezdny reportér Tamás Frey nedávno uverejnil rozhovor s nájomným vrahom. Škandál vyvolala jeho otázka, koľko by stála vražda maďarského ministerského predsedu. Škandál vyvolala preto, lebo naša spoločnosť nie je homogénna. A tak s niektorými podnetmi je lepšie sa radšej nepohrávať, môžu totiž nechtiac vyprodukovať neželané následky, poskytnúť napríklad námet na realizáciu. Inými slovami, aj práca novinára nesie so sebou svoju zodpovednosť, ktorej latku si musí každý nastaviť sám. Podobne ako Frey, tak aj BL sa postavili do pozície, kde si latku zodpovednosti odmietli definovať. Každý z nich síce z iných dôvodov (aspoň dúfam), kým Frey sa nechal uniesť sebou samým a svojou dokonalosťou, tak BL sa obávajú obvinení z cenzúry. Ako si latku zodpovednosti prípadne v budúcnosti BL postavia, to je samozrejme ich problém. Ak tak neurobia, ak sa zodpovednosti boja, tak je možné, že za pár dní budeme v BL čítať nielen podobné primitívne a neetické výzvy, ale BL v záujme toho, čo volajú kultivovaným dialógom nám napríklad ponúknu spomienky pedofila. Zdá sa vám to prehnané ? Ale áno, je to prehnané, úmyselne prehnané. Ale nečudoval by som sa - lebo podľa dnešnej filozofie nezodpovednosti BL si čitateľ má vytvoriť vlastný názor. Dôvod je prozaický: za redakčným stolom sedia redaktori neplniaci si elementárne novinárske povinnosti a vyhýbajú sa prijatiu zodpovednosti.
Eduard Velecký
Poznámka JČ: Je to otázka rozdílu v přístupu dítěte a dospělého člověka. Očekáváme, že na rozdíl od dítěte projeví čtenář ve vztahu k publikovaným příspěvkům určitou mírou samostatné soudnosti - z čtenářských reakcí víme, že tomu tak je.
