Situace Romů na Slovensku: tisková konference strany SMER

Odkaz pre pana Culika: Dovolujem si Vam poslat zaznam z tlacovej konferencie Roberta Fica /predseda politickej strany SMER, ktora ma po HZDS najvyssie volebne preferencie/, lebo sa nazdavam, že moze byt zaujimavym slovenskym prispevkom do diskusie o rómskom probleme v Britskych listoch.

Srdecne Vas pozdravujem a drzim vam palce.

Štefan Šugár, editor

Politická strana SMER, 9. júna 2000, č. 1104

Hrozba populačnej explózie: Ak bude pokračovať súčasný trend v pôrodnosti, o desať rokov môže byť na Slovensku jeden milión obyvateľov rómskej národnostnej menšiny, z toho osemsto tisíc bude pravdepodobne odkázaných na sociálnu pomoc tohto štátu, vyhlásil Robert Fico, ktorý pripomenul, že "vôbec by mu to nevadilo, pokiaľ by táto rómska populácia mala budúcnosť, pokiaľ by mala vzdelanie a pokiaľ by bola dobre pripravená na zvládnutie svojich vlastných osudov. Ale nemožno rešpektovať a tváriť sa, že toto nie je problém Slovenskej republiky." a ostatným prejavom netolerancie na obdobie rokov 2000-2001, ktorý bol tiež schválený vládou Slovenskej republiky.

Moderátor /Marek Maďarič/: Dobrý deň, dámy a páni, vítam vás na  tlačovej konferencii Smeru. Dovoľte, aby som privítal predsedu SMERu Róberta Fica, generálnu manažérku SMERu Moniku Beňovú, vedúcu sociálnej sekcie SMERu Ing. Ivetu Liškovú a ako hosťa predsedu Klubu rómsky podnikateľov pána Ladislava Fízika. Na dnešnej tlačovej konferencii by sme chceli hovoriť otvorene o rómskej problematike, SMER sa tejto problematike venuje už dlhodobo. Pred dvoma týždňami v Poprade usporiadal odborný seminár a včera a dnes sme boli na výjazde v oblasti Krompách a Popradu, ale o tom už viac bude hovoriť predseda Robert Fico. Nech sa páči.

Robert Fico: Ďakujem pekne. Chcem vám všetkým naozaj poďakovať za vašu účasť tu na tejto tlačovej konferencii a chcem zdôrazniť, že ak je tlačová konferencia o postavení rómskej národnostnej menšiny tu v Košiciach, nie je to náhoda. My sme nechceli túto tému otvárať v Bratislave, pretože v  Bratislave v podstate problém postavenia rómskej národnostnej menšiny neexistuje a treba rozprávať o veciach tam, kde sa reálne vyskytujú. Aj preto po tom, čo sme urobili povedzme určitú teoretickú prípravu v podobe seminára, absolvovali sme množstvo rôznorodých stretnutí na rôznej úrovni. Chcem ešte dodať aj to, že budúci týždeň budem mať osobné stretnutie s vysokým komisárom pre národnostné menšiny Organizácie pre spoluprácu a bezpečnosť v Európe s pánom Max van der Stoelom, ktorý bude na návšteve Bratislavy, kde ho rovnako chcem informovať o niektorých poznatkoch a skúsenostiach.

Čo je účelom dnešnej tlačovej konferencie? Účelom dnešnej tlačovej konferencie je predstaviť vám v podstate dve veci. Prvou sú námety, a ja to ešte raz opakujem, námety Smeru na verejnú diskusiu o postavení rómskej národnostnej menšiny na Slovensku. To, čo ste od nás dostali v písomnej podobe, to nie sú finálne riešenia, teda že toto takto musí byť, ale chceme vyvolať vo verejnosti, nielen medzi našimi sympatizantmi a voličmi, ale aj medzi ďalšími, ktorí majú záujem k tomuto niečo povedať, verejnú diskusiu o tom, čo si myslia o námetoch a konkrétnych postupoch, ktoré navrhujeme v tejto našej vlastnej stratégii prístupu k rómskej národnostnej menšine. Preto vás prosím, aby ste to takto aj pochopili, a možno aj od vás by sme radi v krátkej budúcnosti počuli nejaké pripomienky alebo nejaké výhrady k tomu, čo je v tomto dokumente pripravené.

Druhá vec, o ktorej dnes chceme s vami hovoriť, je iniciatíva, ktorá bude otvorená 10. septembra t. r., ale o tom až po predstavení našich námetov.

Našou úlohou nie je dnes kritizovať vládu alebo, ja neviem, kohokoľvek za to, že sa nedarí pohnúť v tejto záležitosti. Fakt je ten, že od roku 1989 sa toho veľa fakticky na postavení rómskej národnostnej menšiny nezmenilo. Má to mnoho faktorov, ale naša hlavná stratégia spočíva predovšetkým v tom, že Rómovia sú obyvatelia Slovenskej republiky s rovnakými právami a povinnosťami ako ktorýkoľvek iný obyvateľ Slovenskej republiky. Toto je základné východisko, ktoré nás odlišuje aj od stratégie, ktorú predstavila vláda Slovenskej republiky, aj od ďalších významných dokumentov, ktoré boli pripravené napríklad mimovládnymi organizáciami alebo ďalšími zoskupeniami, ktoré majú ambíciu sa k tejto téme vyjadrovať.

Absolvovali sme včera praktický výjazd do okolia Krompách, kde sme sa stretli s Rómami priamo v ich rómskych osadách. Boli sme však aj v nemocnici na pôrodnici. Hovorili sme so špičkou, to znamená s lekármi, právnikmi a ďalšími, ktorí žijú v tomto regióne. Navštívili sme firmy, ktoré možno v minulosti zamestnávali Rómov a ktoré dnes sú definitívne na kolenách. Stretli sme sa v Krompachoch priamo s predstaviteľmi britského know-how fondu, ktorý podporuje špeciálny projekt pre komunikácie medzi Rómami a ostatnými obyvateľmi. Myslím, že ten projekt sa nazýva /?/ a je v Krompachoch. Aby som získal vari aj trošku iný pohľad, dnes ráno sme navštívili niektoré obce v okrese Poprad, ktoré jednoducho ničím nevynikajú, alebo sa aspoň nevynímajú z rámca bežného života, práve naopak, zdá sa nám, že Rómovia v týchto obciach majú nadpriemerne vysokú životnú úroveň.

Takže zdôrazňujem ešte raz náš prístup: môžeme sa baviť o rómskej problematike len vtedy, ak budeme považovať Rómov za obyvateľov s rovnakými právami a povinnosťami ako ktokoľvek iný. Čo najviac zdôrazňujeme v tomto našom dokumente je to, že štát rezignoval. Štát rezignoval a štátne orgány nepristupujú rovnako k vymáhaniu zákona a k tomu, aby všetci občania Slovenskej republiky rovnako rešpektovali zákona a plnili povinnosti. Jednoducho nebude tu dobrá komunikácia medzi všetkými, ktorí tu žijeme v tomto teréne, v tomto regióne, pokiaľ bude dochádzať k takým situáciám, že v Krompachoch jednoducho zmizne z povrchu zemského celý činžiak v priebehu dvoch týždňov. Máme fotografie, keby ste chceli vidieť, a mali by ste si vypočuť reakciu ľudí, ktorí v tom teréne sú. Nemôže existovať normálna komunikácia, keď pri zakázanej ťažbe dreva vlastne neexistujú efektívne prostriedky, ako vymôcť rôzne pokuty alebo peňažné tresty, ktoré sú ukladané rómskym obyvateľom za to, že tieto priestupky alebo trestné činy páchajú. Ak si dnes možno niekto postaví rodinný domček a má dva metre ďalej posunutú stenu, tak príde teraz stavebný úrad a dá pravdepodobne pokutu takémuto občanovi. Ale keď máme, ja neviem, 500 alebo 600 rómskych osád, ktoré sú postavené na nevysporiadaných pozemkoch bez akéhokoľvek stavebného povolenia, tak štát rezignoval na to, aby od týchto ľudí vyžadoval plnenie nejakých elementárnych základných povinností, ktoré vyplývajú zo základného právneho poriadku.

Môžeme hovoriť napríklad o zákone o rodine. Štát rezignoval pri vymáhaní povinnosti rodičov vo vzťahu k deťom, pretože zákon o rodine presne hovorí, aké práva, aké povinnosti majú rodičia. Aj preto sa domnievame, že musí to byť predovšetkým štát, ktorý zmení prístup k týmto obyvateľom, lebo narazili sme počas našich ciest teraz na náznaky alebo na prípady, kedy sú tu otvorené snahy preberať spravodlivosť do vlastných rúk. Veľmi verejne sa tu zrazu hovorí o akýchsi farmárskych zákonoch. Myslím si, že všetci viete, o čom tu hovoríme. Toto sa nesmie stať. Ak si štát bude riadne plniť všetky úlohy, ktoré sa od štátu vyžadujú vo vzťahu k všetkým občanom, bez rozdielu na to, či ide o rómskych obyvateľov alebo ostatných obyvateľov, tak tu nebude, jednoducho tu nebude taká miera averzie, apatie vo vzťahoch, o ktorých si niekto myslí, že ich napraví nejakými politickými deklaráciami alebo peknými vyhláseniam do zahraničia.

Chceme hovoriť veľmi otvorene aj o ďalších veciach. Navštívili sme včera oblasť, kde nám povedali lekári, to nám nepovedali jednoduchí ľudia z ulice, že ak bude pokračovať tento trend v pôrodnosti, ktorý momentálne napríklad v tomto regióne je, tak možno o desať rokov bude už vyrovnaný počet obyvateľov rómskej národnostnej menšiny a ostatných obyvateľov. Sú reálne prognózy, ktoré hovoria, že na Slovensku v roku 2010-2015 môže byť jeden milión obyvateľov rómskej národnostnej menšiny, a z toho 800 tisíc bude pravdepodobne odkázaných na sociálnu pomoc tohto štátu. Tu chcem jednoducho pripomenúť, že vôbec by nám to nevadilo, pokiaľ by táto rómska populácia mala budúcnosť, pokiaľ by mala vzdelanie a pokiaľ by bola dobre pripravená na zvládnutie svojich vlastných osudov. Ale nemožno rešpektovať a tváriť sa, že toto nie je problém Slovenskej republiky. Hovoríme o ňom už veľmi otvorene, a preto aj v námetoch, ktoré potom ďalej navrhujeme, ponúkame určité riešenia, ktoré by sme radi s verejnosťou diskutovali. Smer by rád nadviazala na námety alebo rady, ktoré sú obsiahnuté nielen v stratégii vlády Slovenskej republiky na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny, ktorá bola schválená teraz v roku 2000, ale aj na Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom netolerancie na obdobie rokov 2000-2001, ktorý bol tiež schválený vládou Slovenskej republiky.

Naozaj si uvedomujeme, a videli sme to dnes, že nemožno hádzať všetkých Rómov do jedného vreca. Je veľká skupina Rómov, ktorá žije slušne a ktorá má veľký záujem zamestnať sa a živiť sa vlastnou prácou. Ale vďaka iným Rómom, ktorí možno porušujú v jednom kuse zákony a ktorí aj z toho žijú, sa dostávajú do polohy určitej diskriminácie a nemajú rovnocennú šancu zaradiť sa tak, ako majú možno iní obyvatelia. Prosím vás o to, a my to budeme veľmi prísne oddeľovať, aby takéto čosi sa nedialo, že všetci sú rovnakí. Ja jednoducho nemôžem dať do jedného vreca tých, ktorí žijú v obci, ktorá sa volá Nová Lesná, s tými, ktorí žijú, napríklad, ja neviem, Letanovský Mlyn, ktorý sme si boli dnes takisto pozrieť.

Pokiaľ ide o konkrétne námety, budem o nich informovať, ako som povedal, nielen pána Maxa van der Stoela vo štvrtok, keď sa s ním stretneme, ale budeme o nich informovať veľvyslancov, budeme o nich informovať všetky dôležité medzinárodné organizácie, mimovládne organizácie, ktoré tu pôsobia. Jednoducho chceme vyvolať otvorenú diskusiu a prestaňme sa tváriť, že tento problém, o ktorom teraz otvorene hovoríme, tu neexistuje.

Z tých námetov chcem najmä zdôrazniť tieto, a tie som nakoniec aj povedal: Vyvodzovať zodpovednosť voči štátnym orgánom, ktoré rezignovali. Na to sú konkrétne právne postupy. Ak si neplní štátny orgán povinnosti pri vymáhaní povinnosti od niekoho, kto porušuje zákon, vieme presne, ako proti tomuto orgánu postupovať.

Ďalej, podľa všetkého, a na to nás upozorňujú najmä pri povedzme nezákonnej ťažbe dreva, je treba rozšíriť tú škálu sankcií, ktoré sa dajú ukladať za priestupky a trestné činy aj o iné druhy vykonateľných trestov. Zdá sa, že najvhodnejším trestom je trest verejnoprospešnej práce. Ja preto budem apelovať aj na konkrétnu komisiu, ktorá má na starosti rekodifikáciu trestného zákona, aby urýchlila práce na tomto treste, lebo je určitým východiskom. Pokiaľ nemá príslušník rómskej národnosti možnosť zaplatiť pokutu, a väčšinou to takto je, tá pokuta zostane nevykonateľná, je treba nájsť iný alternatívny trest. Ale musí jednoducho nastať sankcia za to, že niekto porušil zákon, a nemôžme sa pozerať na krčiace plecia policajtov, ako sme ich videli včera. Keď sme sa pýtali - tak čo budete robiť? - No, my nevieme, no tak krčíme plecami. Ale toto je štát a štát musí byť v tomto podstatne razantnejší.

Ďalej chcem povedať, že sme za to, aby sa podporili mimovládne organizácie pri výchove Rómov k zodpovednosti a povinnostiam. K tomuto, napríklad, smeruje aj projekt (...) v Krompachoch a v tomto bola úplne zhoda s predstaviteľom britského Know-how Fundu , ktorý povedal - áno, komunikujme v rómskej národnostnej menšine, najmä tej problémovej, že majú aj určité povinnosti, nielen práva.

Ďalej je to otázka získavania podpory Rómov pre účasť na správe vecí verejných. Tu narážame na ťažkosti spojené s výkonom volebného práva, narážame na ťažkosti určitej rozdrobenosti politickej scény, pokiaľ ide o predstaviteľov rómskej národnostnej menšiny, je to skôr na nich, ale treba ich v tomto podporovať, aby prevzali zodpovednosť, pokiaľ ide o samosprávy a ďalšie inštitúcie.

Z tých, by som povedal razantnejších opatrení, by som rád pripomenul, že musíme zaviesť povinnú predškolskú dochádzku, minimálne na jeden rok, a podľa všetkého aj nulté ročníky ako prípravu na vstup do základnej školy. Je tu veľký problém pri vstupe malých detí rómskej národnostnej menšiny do škôl. Sú nepripravené, neschopné zvládnuť tento vyučovací proces, a preto je tam aj obrovský rozdiel medzi ostatnými žiakmi, ktorí do takýchto základných škôl nastupujú. Nielenže to chceme zo zákona zaviesť, ale súčasne chceme podmieniť vyplácanie sociálnych dávok tým, že tieto deti naozaj budú chodiť do školy. Lebo dnes neexistuje taká právna úprava, ktorá by umožňovala odňať napríklad nejaké sociálne dávky alebo prídavky, ak neposielajú rodičia deti do školy. Toto sa dá jednoducho zaviesť priamo do zákona. Myslím si, že to bude primerane motivačné.

Diskusiu určite vyvolá návrh alebo námet, o ktorom chceme diskutovať, zákon o úprave obmedziť vyplácanie rodinných prídavkov maximálne na tri deti. Pochopiteľne, tu nehovoríme iba o Rómoch, tu hovoríme o všetkých občanoch Slovenskej republiky. Ale nebezpečenstvo, by som povedal nezdravej, nedobre pripravenej rómskej populácie, a najmä obrovského množstva týchto ľudí je veľmi reálne a musíme naň reagovať už teraz, a naozaj by bolo zle, keby sme vymeškávali akékoľvek dni.

Nakoniec, a o tom sme rozprávali aj priamo s Rómami v konkrétnych osadách, je treba uvažovať o tom, či bolo správne zaviesť obmedzenie vyplácania sociálnych dávok, ak sa osoba nachádza dlhšie v evidencii nezamestnaných ako 24 mesiacov. Ako viete, v 24-mesačnej evidencii na úrade práce prichádza prechod takejto osoby do stavu núdze po 24 mesiacoch zo subjektívnych dôvodov, čo znamená, zníženie dávok na 50 % s účinnosťou od 1. 7. 2000. Mnohí ľudia sú objektívne nezamestnaní a toto nepovažujeme za správne. Za správne by sme považovali ponechať sociálne dávky tak, ako boli doteraz, ale podmieniť vyplácanie týchto sociálnych dávok pracovným testom, o ktorom sme už niekoľkokrát rozprávali. Rovno nám povedali, že by dali radšej prednosť odpracovať osem hodín, možno aj viacej, neplatenej práce do týždňa na prospech obce alebo mesta, a mať nárok, lebo vlastne tým prejavia záujem o prácu a majú nárok na normálne sociálne dávky, ako skončiť pri 1 600 korunách bez akýchkoľvek možností zaradiť sa do života.

Takže to sú námety. Ja viem, že mnohé z nich môžu veľmi kontroverzné pre niekoho, ale nenavrhujeme ich ako hotovú vec, že neutekáme s tým rovno do parlamentu. Chceme počuť, čo o tom budú hovoriť ľudia, ako to vnímajú. Náš pocit zo stretnutí, ktoré sme absolvovali za posledné dva týždne, a najmä teda to bol ten seminár a ďalšie a ďalšie veci, hovorí, že je to určité východisko a zodpovedá to určitým pocitom a náladám ľudí v tomto regióne. Aspoň takto to Prestávka v zázname - koniec jednej strany mgf pásky/. Ak sa toto nestane, bude tu veľká miera averzia a všetko to bude zlyhávať práve na tejto veľkej miere averzie.

Posledná poznámka, pokiaľ ide o druhú aktivitu. Ako viete, po stretnutí s pánom prezidentom Schusterom vznikla dohoda, že Smer bude aktívne pôsobiť pri novelizácii zákona o štátnych sviatkoch v tom duchu, že zavedieme 9. alebo 10. september, o tom ešte bude diskusia, lebo to je skôr historická záležitosť, ako pamätný deň obetí holocaustu a rasového násilia. Berte to, prosím, ako pracovný názov toho pamätného dňa, o ktorom ešte budeme diskutovať s historikmi a ďalšími ľuďmi. Tento návrh zákona v podstate máme v pracovnej verzii, pretože je veľmi jednoduchý, je to len vloženie tohto pamätného dňa, ale chcel by som vás informovať, že týka sa to, pochopiteľne, holocaustu, týka sa to aj, by som povedal, vyvražďovania Rómov, týka sa to aj vysielanie príslušníkov protifašistického odboja do koncentračných táborov. Takže je to veľmi rozmanitá skupina ľudí, ktorá trpela určitým historickým obdobím a my by sme radi na to takýmto spôsobom zareagovali. Chcem vás informovať, že dnes sme rokovali s viceprimátorom Popradu, pretože Poprad by mal byť 10. septembra miestom, kde by sme urobili celoslovenské oslavy tohto pamätného dňa obetí holocaustu a rasového násilia a zdá sa, zatiaľ, samozrejme, je to neoficiálne, pretože on ešte nerokoval s miestnym zastupiteľstvom, tvrdí, že by v tom nemali byť žiadne ťažkosti a Poprad by naozaj takýmto mestom aj mohol byť. Čiže myslíme aj na tú druhú stránku veci. Dôvod, prečo to je, ešte aby som povedal vlastne, že prečo Poprad, z hľadiska histórie je Poprad mestom skadiaľ bol vypravený prvý vlak do koncentračných táborov s týmito ľuďmi, takže má to svoje symbolické spojenie s touto oblasťou.

Ja opakujem, tento materiál ide dole do terénu, ide na verejnú diskusiu, a my túto verejnú diskusiu potom, ako ju spracujeme, opätovne predstavíme na podobnej tlačovej konferencii, ale snáď by bolo vhodné, pretože chodil dnes s nami aj pán Fízik ako predstaviteľ asociácie alebo klubu rómskych podnikateľov, aby aj on zaujal stanovisko k tomu, čo tu bolo povedané, ako on vníma celé (...). Toto, samozrejme, ešte bude záujem vyjadriť sa k ďalším veciam.

Ladislav Fízik: Dobrý deň. Volám sa Fízik Ladislav a som predseda Klubu podnikateľov Rómov Slovenska a viete, že som aj predsedom politickej strany. Ja chcem poďakovať pánovi Ficovi za to, že nám umožnil postupne ho presvedčiť o tom, že rómska otázka je úplne ináč postavená v riešení, ako sa vlastne deklaruje vládou, ako sa vlastne deklaruje starostami, primátormi atď. Myslím si, že pochopil, že tú otázku je treba veľmi iniciatívne riešiť, že tu skutočne od 1. 7. môžu nastať nejaké otrasy, pretože tí naši ľudia skutočne nebudú mať nejako inej cesty jak prežiť. Presvedčil sa, že nie je Róm ako Róm, že jedna skupina je skutočne taká, ako aj snáď aj biela, proste sú to ľudia, ktorí, nechcem ich prirovnávať rovno k asociálom, alebo k bezdomovcom, je to zas niečo iné, ale dneska sa presvedčil, že tu je i iná skupina Rómov, intelektuálov, a ja by som to nazval poctivých, čestných ľudí, ktorí chcú žiť ináč. Žili ináč a proste sa nestotožňujú s tým, že dneska upadajú, nemajú prácu, nemôžu dostať prácu, ako podnikatelia sa nevedia uplatniť na trhu práce atď. Ja by som chcel povedať, a chcel by som vás aj poprosiť, aby ste to nevideli tak, že proste chceli by sme ušetriť pána Fica od názorov rómskych politických strán, aby si sám utvrdil, že tá cesta riešenia je nutná a je potrebná. A plne sa stotožňujem s tým, čo on povedal. V prvom rade my to vidíme: dôsledné plnenie zákonov, platných v tejto republike. Keby sa plnili zákony, nemáme problém ako diskriminácia, rasizmus, a plne sa stotožňujem: zlyhal štát, zlyhali obce, zlyhali mestá a zlyhali sme všetci ako občania, pretože sme si vypestovali vzťah, kde rozlišujeme ľudí podľa pleti. A výrazne vidím ten princíp občiansky, ale my dneska hovoríme o národnostnom uvedomení Rómov, že oni sa musia vlastne sami formovať a bez participácie Rómov na týchto problémoch to nejde, darmo budú tu robiť čokoľvek, budú hľadať cesty akékoľvek, bez toho, aby sa Rómovia zapojili do riešenia vlastných problémov, nejde. Ja vám poviem príklad. Luník IX. kde tá polícia, hoci nemá štatút polície, pomáha zavádzať poriadok. A mohol by som hovoriť o ďalších veciach. Tam, kde sa zapojili Rómovia do riešenia, vyzerá to ináč. Rieši sa tá situácia. Ďalej - bezpečnosť Rómov. Viete, aká je situácia. Ak to zoberú jedni alebo druhí do rúk, bude z toho problém. Dneska je situácia taká, že ak skíni zbijú našich, naši sa vedia veľmi rýchlo zmobilizovať a potom vlastne oni nerozlišujú, kto je skín ako v Ružomberku, a  zbijú každého holohlavého. Ale doplatí na to nejaký nevinný človek. Ja by som vás chcel skutočne vyzvať, aby ste pána Fica ste chápali. Ja ho beriem ako ďalšiu parlamentnú silu, ktorá môže pomôcť. Môže pomôcť lobovať za Rómov a riešiť túto otázku. A tie čísla, ktoré povedal, sú veľmi, veľmi skoro presné, pretože skutočne v roku 2015 bude jeden milión dvesto tisíc Rómov. Keby som bol skeptický, tak poviem - čím viac Rómov bude, tým bude... viete, no ale ja chcem povedať to, zmeniť, akí tí Rómovia budú a sila je v tom, že zrejme všetci budeme musieť na to nejakým spôsobom zareagovať. A poviem vám rovno, tak ako si to myslím. Ak si myslíte, že vás sa nedotýka rómsky problém, tak je to nedobré, pretože aj vy ako daňoví poplatníci dávate na tento rómsky problém, na ich sociálky peniaze. Či je to tisíc korún alebo dve tisíc korún, to ja neviem, ale každého občana tejto republiky sa to týka. Preto dávame skutočne tú diskusiu občanom: ľudia, poďme, konajme, robme niečo! Lebo inak to nejde, jedine spolu. Jedine spolu!

Chcem vás požiadať to, keď budete písať, poďte vy s nami, my sa vám otvárame, poďte s nami tam, kde je to dobre, poďme do Novej Lesnej, poďme do Zvolena, poďme do Bystrice, kde majú Rómovia úspechy, proste sú kondične na dobrej úrovni. A niekedy sa hľadajú iba senzácie. Ja viem, že to musí byť, aby sa čítali tie noviny, ale nám chýba tá pozitívna medializácia, ukazovať to, čo je dobré. Nám chýbajú vlastne medializovať tie pozitívne príklady, aby tie naše decká sa mali za kým ťahať, a o to by som vás chcel poprosiť. Keď budete mať otázky, som vám k dispozícii.

Záznam otázky nezrozumiteľný.

Robert Fico: Samozrejme, nemôžete prijať zákon, ktorý by vytyčoval nejaké obmedzenie len pre určenú skupinu obyvateľov. Je to zákon, ktorý... o ktorom nakoniec chceme diskutovať, opakujem ešte raz, ktorý by zabezpečil podporu štátu u rodín maximálne trojčlenných s tým, že pokiaľ niekto mal ďalšie štvrté, piate, šieste dieťa, tak by napríklad prichádzali do úvahy úľavy na dani. Napríklad. Ale to už je potom iný spôsob podpory konkrétnej rodiny. Rodina si musí uvedomiť, akú má zodpovednosť a čo je schopná zvládnuť pri určitom počte detí. Ja nepreháňam a možno to, čo teraz poviem, bude trošku aj zneužité, ale beriem to s týmto rizikom, včera sme to počuli najmä od lekárov, ktorí povedali - uvedomte si, prosím vás, tuná máte 26-ročnú ženu a má trináste dieťa. Tých trinásť detí má predovšetkým preto, lebo vie, že to zabezpečuje určitý príjem pre ňu, pre manžela, v podstate príjem pre konkrétnu rodinu. My nemôžme dovoliť, aby mnohopočetné rodiny a veľa detí boli v podstate len preto, aby zabezpečovali existenciu konkrétnej rodiny! V tomto je to nebezpečné. Myslím si, že... nakoniec, je tu s nami aj pán Baker, ktorý tu pôsobí v Košiciach, a ktorý by možno vedel poukázať aj na niektoré systémy v Spojených štátoch amerických, ktoré rovnakým prístupom sa pokúšajú viesť zodpovednosť ľudí, pokiaľ ide o rodičovstvo, aby sa deti nestali nástrojom na získavanie finančných prostriedkov. Možno narazíme na nejaké diskusie, viete, veľmi ľahko je niekoho prefackať a povedať, že vy ste takí alebo ste onakí, ale to máme naozaj robiť semináre stále? To máme chodiť a vyhlasovať politické vôle? To máme rešpektovať, že sem príde niekto na Luník a povie, že toto je diskriminácia Rómov, keď takýmto spôsobom žijú? Veď tie domy sme im nezničili my osobne. Ja som nepovyberal v Krompachoch spod plechovej strechy tie trámy z dreva a tá strecha sa v podstate rozpadla. Chcem tým jednoducho naznačiť, že Smer sa nemieni tváriť ako aj pri iných témach, že tu čosi je v poriadku. To vôbec nie je v poriadku. Je to jedna výbušná bomba, ktorú ak teraz nedostaneme pod kontrolu, môžeme mať s tým obrovské ťažkosti.

Rovnako odmietame rôzne tie vyhlásenia politických predstaviteľov z medzinárodných organizácií, ktorí sem prídu a povedia, že jediné, čo Rómovia potrebujú, je pozitívna diskriminácia. Myslím si, že by mali poznať aj druhú stránku mince. Tak nech nám teda ukážu príklady pozitívnej diskriminácie Rómov, nech teda bohaté štáty nám umožnia, ja neviem, aby nejaká skupina Rómov pocítila, čo je to tá pozitívna diskriminácia. Veľká Británia, Belgicko si začali chrániť svoje sociálne systémy okamžite potom, ako nastal nárast ľudí, ktorí prichádzali do týchto krajín. Okamžite pritvrdili zákony, okamžite skrátili rôzne poplatky v azylovom procese len preto, aby si chránili svoj vlastný sociálny systém. Ale keď to my navrhujeme, keď my tvrdíme, že v roku 2010 alebo 2015 tu bude milión 200 tisíc Rómov, z ktorých bude 800 tisíc na sociálnych dávkach, ľudí, ktorí budú v katastrofálnej zdravotnej kondícii, ktoré nebudú mať vzdelanie a nebudú mať žiadnu budúcnosť, tak to je zakázané. To my na Slovensku jednoducho nemôžeme! Tak potom aj do čerta s takou politikou! Buď si teda povieme otvorenie niektoré veci a nebudeme sa tváriť, že všetko je tu v poriadku. Nie je to v poriadku. Nie je. My to tak cítime, a preto sme aj túto tému priniesli sem, do tohto prostredia.

Monika Beňová: Ja by som len k tomu toľko chcela povedať, že poznáme veľa príslušníkov rómskej inteligencie a teda je paradoxné, že naozaj tie rodiny majú jedno, dve, tri deti. A majú toľko detí, na koľko sa cítia. A jednoducho náš sociálny systém má určité hranice. My musíme viac investovať do vzdelania ako do dávok sociálnej pomoci. Uvediem príklad: keď ste zamestnaní v nejakej firme a ste vynikajúci pracovníci, tak váš šéf vám zvýši plat len na určitú hranicu, bez ohľadu na to, koľko máte detí. Môžete mať aj päť, on vám nepridá. Povie - áno, toto je za tvoju prácu, áno, a nie za deti. A pretože si to ani nemôže dovoliť, možno, keď sa vám narodí jedno dieťa, tak vám prispeje na kočík, na ošatenie, na druhé, možno na tretie, ale tiež ten podnikateľ nebude donekonečna. Povie - áno, dal som ti perfektný plat a teda to je tvoje ohodnotenie. Takisto aj systém sociálnych dávok. My ho jednoducho nemôžme nafukovať, my máme určitú sumu finančných prostriedkov a tú sa musíme snažiť prerozdeliť správne. Takže snáď by sme mali investovať viac do toho vzdelania ako do dávok sociálnej pomoci. Podľa môjho názoru to vôbec nie je diskriminujúce, keď povieme - tri deti, áno, zariadime sa podľa toho. Áno, deti, ktoré už sú narodené, o tie sa budeme musieť postarať, ale už teda ktoré prídu na svet ďalej, každý si musí uvedomiť, či je to Róm alebo Neróm, všetci sme rovnakí, všetci sme občania Slovenska, a každý má zodpovednosť za svoje dieťa, za svoju rodinu a za seba. Nemôže to prenášať na štát. Lebo kto je štát? To sme my.

Národná obroda: Pán Fico, partikulárne boli jednotlivé body alebo návrhy, ktoré ste vy zosumarizovali už pertraktované vo verejnosti a neraz sa o nich hovorilo. Žiaľ, ani jedna politická strana zatiaľ nenašla politickú vôľu, ale ani odvahu, normálne prísť s hotovým návrhom do parlamentu, najmä pokiaľ ide trebárs o tie rodinné prídavky.

Robert Fico: Dobre. My už hovoríme o konkrétnych právnych úpravách. Pozrite sa: test práce. Test práce je už v podobe návrhu zákona, ktorý ide do parlamentu, a zdá sa, že to je vhodná forma, ako zisťovať, že či skutočne majú evidovaní nezamestnaní záujem pracovať alebo nie. /Koniec mgf. pásky/.